< sekcia Slovensko

ODBORNÍK:Jednotný koncept legislatívy pre národnostné práva neexistuje

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Petráš pre TASR zdôraznil, že konkrétny legislatívny model musí vychádzať z reálneho prostredia, ktoré určuje podiel a rôznorodosť národnostných menšín medzi obyvateľmi, taktiež historické a kultúrne tradície.

Bratislava 18. februára (TASR) - Univerzálny model legislatívy, ktorá zaručuje rozvoj a ochranu práv národnostných menšín, neexistuje. Upozornil na to člen Rady vlády ČR pre národnostné menšiny René Petráš, jeden z rečníkov na utorkovej medzinárodnej konferencii, ktorá sa venovala modelom a konceptom legislatívnej úpravy menšinových práv.

Petráš pre TASR zdôraznil, že konkrétny legislatívny model musí vychádzať z reálneho prostredia, ktoré určuje podiel a rôznorodosť národnostných menšín medzi obyvateľmi, taktiež historické a kultúrne tradície. "Tie rozdiely sú často veľmi veľké, a aj preto model z jedného štátu nemožno automaticky aplikovať v druhej krajine,“ ozrejmil Petráš. Platí to podľa neho i v prípade porovnania medzi Českou republikou, ktorá samostatný zákon o národnostných menšinách má, a Slovenskom, ktoré rieši legislatívu zameranú na práva národnostných menšín prostredníctvom viacerých právnych predpisov. "Náš zákon, ktorý ako každá právna norma takisto nie je ideálny, môže byť pre Slovensko inšpiráciou, rozhodne by som však nechcel tvrdiť, že by niečo podobné Slovensko malo prijať," povedal s dodatkom, že ani pri rozsiahlejšej komparácii nemožno povedať, že tam, kde existuje samostatný zákon, sú práva národnostných menšín zabezpečené efektívnejšie.

Výskumníčka Svetluša Surová, ktorá sa zaoberá témou práv národnostných menšín, mieni, že úprava ochrany a rozvoja menšinových práv v slovenskej legislatíve je na mieste. Poukázala pritom na to, že ústava, garantujúca práva národnostných menšín, podobne ako medzinárodné dokumenty, ktoré v tejto oblasti Slovensko prijalo, vytvárajú základný rámec. "Ústava odkazuje na to, že podrobnosti i podmienky realizácie ustanoví zákon, rovnako medzinárodné dohovory nezakladajú priamo vykonávanie týchto práv, ale zaväzujú štáty k prijatiu vhodnej legislatívy," upozornila. Ako ďalej poznamenala, SR má len dva osobitné zákony v prípade menšín – zákon o používaní jazykov národnostných menšín a zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Surová je naklonená tomu, aby vznikla na Slovensku špecifická komplexná legislatíva. "Nemyslím si, že by to mal byť jeden zákon, skôr komplexná legislatíva, zabezpečujúca i prierezovo zosúladenie právnych predpisov," uviedla. Zdôraznila, že takáto legislatíva bude ovplyvňovať aj samotnú aplikáciu práv. "Musí byť preto jednoznačná, jasná, zrozumiteľná," dodala pre TASR výskumníčka, ktorá sa k téme vyjadrovala aj na konferencii.

Podujatie je pokračovaním aktivít úradu vládneho splnomocnenca Lászlóa Bukovszkého, ktorý vypracoval návrh legislatívneho zámeru samostatného menšinového zákona. Návrh schválil aj Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny (VNMES) a zároveň odporučil Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť predložiť ho vláde SR. Samostatný zákon má podľa iniciátorov pomôcť zjednotiť v súčasnosti rozdrobenú právnu úpravu menšinových práv a túto oblasť komplexne zastrešiť. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR je presvedčené, že rozsah práv a osôb patriacich k národnostným menšinám je v SR nadštandardný a vzhľadom na existujúcu legislatívu v tejto oblasti, ktorá plne korešponduje s medzinárodnými záväzkami SR, nie je osobitný zákon o národnostných menšinách potrebný.