MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ombudsman poukázal aj na problémy s procesom ukladania sankcií.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - Kontrola výberu poplatkov v zdravotníctve je nedostatočná. Upozornil na to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v relácii Štúdio TASR v TASR TV. Myslí si, že samosprávne kraje sa snažia vykonávať dozor efektívne, no narážajú na systémové prekážky. Volá preto po legislatívnej zmene a posilnení oprávnenia samosprávnych krajov v oblasti kontroly.
„Mechanizmus dozornej činnosti nie je dostatočný,“ vyhlásil. Opísal pritom prekážky, s ktorými sa dozorné orgány stretávajú. Upozornil napríklad na to, že samosprávne kraje sú v tejto oblasti v konflikte lojality. Vysvetlil, že štát im hodil na plecia, aby zabezpečovali dostatok lekárov v regióne, ale zároveň aby ich kontrolovali a postihovali. „Ja som však vyšším územným celkom (VÚC) povedal, že nemôžete privierať oko v neprospech pacienta a zatvárať oči nad postihovaním lekára len preto, lebo si ho musíte rozmaznávať, lebo ste ho horko-ťažko dostali do svojho regiónu,“ priblížil.
Ombudsman poukázal aj na problémy s procesom ukladania sankcií. Upozornil, že lekár, ktorý dostane od VÚC pokutu za výber ilegálneho poplatku, sa môže odvolať na rezort zdravotníctva, no tomu rozhodovanie trvá v priemere 300 dní. „Ministerstvo nám však už sľúbilo, že robí organizačnú reformu tak, aby sa tie druhé stupne začali rýchlejšie vybavovať,“ doplnil. Za ďalší problém označil to, že štát samosprávam prenesený výkon nijako neuhrádza. „Centrálna vláda, keď delegovala kontrolnú dozornú činnosť na VÚC, tak im mala dať peniaze,“ povedal s tým, že samosprávy si to musia vykrývať z vlastného rozpočtu. Zároveň hovoril aj o nedostatočnom metodickom usmerňovaní zo strany rezortu.
Dobrovodský preto apeloval na legislatívne posilnenie kontrolných oprávnení samosprávnych krajov. Myslí si, že by sa im okrem iného malo umožniť vykonávať dozor formou mystery shoppingu, teda kontroly v utajení. Ozrejmil, že tento inštitút využíva aj Slovenská obchodná inšpekcia, keď inšpektor vykonáva v role bežného spotrebiteľa kontrolný nákup. „Takisto by sa dalo predstierať aj pacienta,“ skonštatoval. Hovoril aj o potrebe posilnenia ochrany sťažovateľov. „V prípade, ak by sa pacient bál vypovedať, kooperovať o praxi lekára, tak by ho mohol VÚC zobrať do nejakej ochrany a zabezpečiť mu špecialistu v inom obvode alebo okrese,“ dodal. Apeloval i na systematické metodické riadenie a lepšie financovanie dozornej činnosti zo strany štátu či úpravu sankčného rámca.
„Mechanizmus dozornej činnosti nie je dostatočný,“ vyhlásil. Opísal pritom prekážky, s ktorými sa dozorné orgány stretávajú. Upozornil napríklad na to, že samosprávne kraje sú v tejto oblasti v konflikte lojality. Vysvetlil, že štát im hodil na plecia, aby zabezpečovali dostatok lekárov v regióne, ale zároveň aby ich kontrolovali a postihovali. „Ja som však vyšším územným celkom (VÚC) povedal, že nemôžete privierať oko v neprospech pacienta a zatvárať oči nad postihovaním lekára len preto, lebo si ho musíte rozmaznávať, lebo ste ho horko-ťažko dostali do svojho regiónu,“ priblížil.
Ombudsman poukázal aj na problémy s procesom ukladania sankcií. Upozornil, že lekár, ktorý dostane od VÚC pokutu za výber ilegálneho poplatku, sa môže odvolať na rezort zdravotníctva, no tomu rozhodovanie trvá v priemere 300 dní. „Ministerstvo nám však už sľúbilo, že robí organizačnú reformu tak, aby sa tie druhé stupne začali rýchlejšie vybavovať,“ doplnil. Za ďalší problém označil to, že štát samosprávam prenesený výkon nijako neuhrádza. „Centrálna vláda, keď delegovala kontrolnú dozornú činnosť na VÚC, tak im mala dať peniaze,“ povedal s tým, že samosprávy si to musia vykrývať z vlastného rozpočtu. Zároveň hovoril aj o nedostatočnom metodickom usmerňovaní zo strany rezortu.
Dobrovodský preto apeloval na legislatívne posilnenie kontrolných oprávnení samosprávnych krajov. Myslí si, že by sa im okrem iného malo umožniť vykonávať dozor formou mystery shoppingu, teda kontroly v utajení. Ozrejmil, že tento inštitút využíva aj Slovenská obchodná inšpekcia, keď inšpektor vykonáva v role bežného spotrebiteľa kontrolný nákup. „Takisto by sa dalo predstierať aj pacienta,“ skonštatoval. Hovoril aj o potrebe posilnenia ochrany sťažovateľov. „V prípade, ak by sa pacient bál vypovedať, kooperovať o praxi lekára, tak by ho mohol VÚC zobrať do nejakej ochrany a zabezpečiť mu špecialistu v inom obvode alebo okrese,“ dodal. Apeloval i na systematické metodické riadenie a lepšie financovanie dozornej činnosti zo strany štátu či úpravu sankčného rámca.
