Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Slovensko

Opozícia kritizuje vylúčenie verejnosti z legislatívneho procesu

Na archívnej snímke predseda Most-Híd László Sólymos. Foto: TASR - Dano Veselský

Od nástupu vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera pravidelne upozorňujeme na tie nedostatky, ktoré Slovensku, respektíve jeho zákonodarcom vytkla aj EK, poznamenal Most-Híd.

Bratislava 22. júla (TASR) - Opozičné strany vnímajú nedostatky legislatívneho procesu a tvorby zákonov na Slovensku. Súhlasia s námietkami zo Správy Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2021. Negatívne vnímajú vylučovanie verejnosti z pripomienkovania návrhov zákonov i prijímanie prílepkov.

Mimoparlamentný Hlas-SD namieta slabú komunikáciu koalície s občianskou spoločnosťou a mimovládnym sektorom pri tvorbe legislatívy. Prejavilo sa to podľa strany pri príprave plánu obnovy a odolnosti aj pri tvorbe ďalších významných zákonov. "V minulosti bola táto odborná celospoločenská diskusia súčasťou medzirezortného pripomienkového konania a prekvapuje nás, ako málo kriticky sa EK stavia k znižovaniu štandardu celospoločenského dialógu zo strany súčasnej vlády. Pritom je zrejmé, súčasná vláda rezignovala na dialóg s odbornou aj laickou verejnosťou," hovorí Hlas-SD.

Pavel Nechala zo strany Spolu upozornil, že podľa zákona sa umožňuje vynechať povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti iba v prípade mimoriadnych okolností. "Opakovane však dochádza k nadužívaniu tohto ustanovenia bez relevantných dôvodov pre skrátené konanie," poznamenal. Poukázal aj na rokovací poriadok parlamentu, ktorý stanovuje prísne podmienky na prerokovanie návrhov v skrátenom legislatívnom konaní.

Súčasnej vláde pripomenul, že v minulosti sama kritizovala prílepky, ktoré sa k novelám dostávajú v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy. "No dnes sú rovnako využívaným nástrojom. Tento postup zneprehľadňuje legislatívny proces, umožňuje vplyv záujmových skupín a napokon znekvalitňuje finálne znenia, ktoré musia byť opakovane upravované," podčiarkol.

"Od nástupu vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽANO) pravidelne upozorňujeme na tie nedostatky, ktoré Slovensku, respektíve jeho zákonodarcom vytkla aj EK," poznamenal Most-Híd. Strana si podľa slov jej hovorkyne Kláry Magdeme uvedomuje závažnosť pandémie nového koronavírusu, ani to podľa nej však nemôže vláde slúžiť ako výhovorka k nekorektnému prístupu k tvorbe zákonov. Namieta vylučovanie odbornej obce aj verejnosti z pripomienkovania návrhov zákonov pri ich častom schvaľovaní v skrátenom legislatívnom konaní.

Na archívnej snímke vľavo Igor Matovič a Eduard Heger.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Most-Híd dodal, že princíp "o nás bez nás" charakterizuje aj prílepky k vládnym i poslaneckým návrhom. Namieta tiež, že koalícia poslaneckými návrhmi aktuálne pričasto supluje legislatívnu prácu príslušných ministerstiev. "Samozrejme, strana Most-Híd najcitlivejšie vníma tie zákonné zmeny, ktoré sa týkajú oblasť školstva a kultúry a vznikli podobným arogantným spôsobom, bez zapájania zástupcov národnostných menšín," dodala hovorkyňa.

Správa EK o právnom štáte za rok 2021 oceňuje snahy Slovenska pokročiť v boji proti korupcii a zaistení väčšej transparentnosti v oblasti médií. Pokiaľ ide o systém bŕzd a protiváh, na Slovensku treba podľa EK zlepšiť legislatívny proces dôraznejším zapájaním zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, na čo komisia upozornila už v správe z roku 2020.