Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová označila vstup SR do Únie za historický míľnik pre krajinu aj občanov.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Pozitíva slovenského členstva v Európskej únii prevyšujú nad negatívami. Okrem hodnotenia uplynulého obdobia je potrebné myslieť aj na budúcnosť. Pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do EÚ sa na tom zhodli predstavitelia väčšiny opozičných politických strán.
Európska únia môže byť podľa slov predsedu hnutia OĽaNO Igora Matoviča naďalej zárukou "lepšej a bezpečnej budúcnosti pre nás a pre naše deti, keď ju nezradíme". Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová označila vstup SR do Únie za historický míľnik pre krajinu aj občanov.
Skonštatovala však, že aj Slovensko stojí aktuálne "pred voľbou, aká bude Európska únia, či budeme smerovať k rozpadu, alebo k tvorivej spolupráci a vzájomnej pomoci". Myslí si, že ako každý iný projekt, aj únia má svoje chyby. "No je to pre nás dôležité spojenectvo, ktoré nemáme búrať, ale intenzívne pracovať na odstránení chýb," zdôraznila.
"Môžeme si zhodnotiť, čo nám tých 15 rokov prinieslo, môžeme o tom polemizovať, môžeme viesť diskusie, kam by sa to malo ďalej uberať najbližších 15 rokov," povedal poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina). Hoci má podľa jeho slov hodnotenie uplynulého obdobia zmysel, skonštatoval, že zhodnotiť to vedia aj sami ľudia. Európsku úniu považuje za veľmi dobrú myšlienku. "Len sa to neuberá správnym smerom v posledných rokoch, preto to chceme upraviť," doplnil.
Na 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie si spomenula aj opozičná SaS. „Bez akýchkoľvek pochybností pozitíva nášho členstva v EÚ prevyšujú negatíva,“ vyjadril sa predseda SaS Richard Sulík. Ako najväčšie výhody slovenského pôsobenia v EÚ vymenoval spoločný trh, menu, hranice a eurofondy.
"Myslím si, že je dôvod oslavovať, pretože sme súčasťou najúspešnejšieho projektu na svete," skonštatoval poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý (nezaradený). Podľa jeho názoru však ľudia v minulosti očakávali, že po 15 rokoch v Únii bude Slovensko ďalej. Za výzvu do ďalších rokov považuje najmä to, aby Slovensko nebolo len v Európe, ale aby bolo európske.
Podľa jeho názoru vstup do EÚ Slovákom vzal predovšetkým obavy o to, kde budú vyrastať ich deti. Na otázky o reformovaní únie odpovedal tým, že v budúcnosti je potrebná lepšia ochrana hraníc. Doplnil, že v rámci Európy treba posilniť tiež sociálne a ekonomické spoločné štandardy. "Aby sme boli nielen jednotný trh, ale aj jednotný priestor, kde ľudia majú rovnaké sociálne práva a postupne sa spájajúcu kvalitu života," povedal.
9. mája 1950
Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, vystúpil s dôležitým prejavom, v ktorom predstavil návrhy založené na myšlienkach Jeana Monneta, francúzskeho politika a hospodárskeho poradcu. Navrhol, aby Francúzsko a Spolková republika Nemecko združili svoje zdroje uhlia a ocele do jednej organizácie, do ktorej sa môžu zapojiť aj ostatné európske krajiny.
18. apríla 1951
Šesť krajín – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko – podpísalo v Paríži Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Zmluva vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.
1 a 2. júna 1955
Konalo sa stretnutie ministrov zahraničných vecí šiestich krajín v Messine, kde sa rozhodlo o rozšírení európskej integrácie na ostatné oblasti ekonomiky.
25. marca 1957
Šesť krajín podpísalo v Ríme zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958.
4. januára 1960
Na podnet Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzniklo Štokholmským dohovorom Európske združenie voľného obchodu (EZVO), v ktorom sa zoskupilo niekoľko európskych krajín nepatriacich do EHS.
8. apríla 1965
Bola podpísaná zmluva o zlúčení výkonných orgánov troch spoločenstiev (ESUO, EHS a Euratom) a vznikla jedna spoločná Rada a jedna Komisia. Dokument začal platiť 1. júla 1967.
1. júla 1968
Clo na priemyselné výrobky medzi členskými štátmi spoločenstvo sa zrušilo o 18 mesiacov skôr, ako bolo plánované, krajiny zaviedli Spoločný colný sadzobník.
1. a 2. decembra 1969
Na samite v Haagu sa politickí vodcovia EHS rozhodli prehĺbiť európsku integráciu.
1. januára 1973
Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vstupili do Európskych spoločenstiev, počet členov sa zvýšil na deväť. Nórsko nepristúpilo na základe výsledkov referenda.
9. a 10. decembra 1974
Na samite v Paríži sa politickí vodcovia deviatich členských štátov rozhodli, že sa chcú stretávať trikrát do roka ako Európska rada. Odsúhlasili aj priame voľby do Európskeho parlamentu a schválili založenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
7. – 10. júna 1979
Konali sa prvé priame voľby do vtedy 410-členného Európskeho parlamentu.
1. januára 1981
Grécko vstúpilo do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na 10.
14. a 17. júna 1984
Konali sa druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.
7. januára 1985
Jacques Delors sa stal predsedom Komisie, na tomto poste pôsobil v rokoch 1985 – 1995.
14. júna 1985
Podpísal sa Schengenský dohovor s cieľom zrušiť kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev.
1. januára 1986
Španielsko a Portugalsko vstúpili do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členov zvýšil na 12.
17. a 28. februára 1986
V Luxemburgu a v Haagu bol podpísaný Jednotný európsky akt. Jeho cieľom bolo vybudovanie jednotného spoločného trhu v rámci Európy. Do platnosti vstúpil 1. júla 1987.
15. a 18. júna 1989
Konali sa tretie priame voľby do Európskeho parlamentu.
9. novembra 1989
Pádom Berlínskeho múra sa začal proces zrútenia totalitných režimov v strednej a východnej Európe. Skončila sa éra rozdelenia kontinentu na dva bloky.
3. októbra 1990
Bolo zavŕšené opätovné zjednotenie Nemecka.
9. a 10. decembra 1991
Európska rada prijala v Maastrichte Zmluvu o Európskej únii. Táto zmluva položila základy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj základy vytvorenia hospodárskej a menovej únie vrátane jednotnej meny.
7. februára 1992
V Maastrichte bola podpísaná Zmluva o Európskej únii. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993.
1. januára 1993
Vznikol jednotný trh Európskej únie.
9. a 12. júna 1994
Konali sa štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. januára 1995
Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstúpili do EÚ, čím sa počet členov zvýšil na 15. Nórsko opäť nepristúpilo, pretože aj tentoraz väčšina Nórov v referende hlasovala proti pristúpeniu.
23. januára 1995
Nastúpila nová Európska komisia na čele s predsedom Jacquesom Santerom (1995 – 1999).
1. januára 1999
Jedenásť krajín EÚ prijalo euro, ktoré sa dostalo do obehu na peňažných trhoch a nahradilo doterajšie národné meny v bezhotovostných transakciách. Európska centrálna banka (ECB) prebrala zodpovednosť za menovú politiku.
10. a 13. júna 1999
Uskutočnili sa piate priame voľby do Európskeho parlamentu.
15. septembra 1999
Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie (1999 – 2004) s predsedom Romanom Prodim.
15. a 16. októbra 1999
Európska rada v Tampere vo Fínsku rozhodla o vytvorení jednotného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na území EÚ.
7. a 8. decembra 2000
Na zasadnutí Európskej rady v Nice sa odsúhlasil text budúcej zmluvy, ktorá zmenila systém rozhodovacích procesov v EÚ tak, aby bola Únia pripravená na rozšírenie. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie slávnostne vyhlásili Chartu základných práv Európskej únie.
26. februára 2001
Bola podpísaná Zmluva z Nice. Platnosť nadobudla 1. februára 2003.
1. januára 2002
V 12 krajinách eurozóny sa začali používať eurobankovky a euromince.
1. mája 2004
Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko sa stali členmi EÚ.
10. a 13. júna 2004
Konali sa šieste priame voľby do Európskeho parlamentu, prvý raz aj na území Slovenska.
22. novembra 2004
Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie s predsedom Josém Manuelom Barrosom.
1. januára 2007
Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi Európskej únie.
13. decembra 2007
Bola podpísaná Lisabonská zmluva, ktorá zjednodušila štruktúru Európskej únie. EÚ sa stala právnickou osobou a nástupcom Európskeho spoločenstva.
1. januára 2009
Slovensko sa stalo 16. krajinou, ktorá prijala euro.
4. – 7. júna 2009
Uskutočnili sa siedme priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. decembra 2009
Do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva. Herman Van Rompuy sa stal predsedom Európskej rady. Členmi Európskej rady sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád 28 členských štátov EÚ, predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie.
9. februára 2010
Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu, ktorej predsedom sa druhý raz stal José Manuel Barroso.
1. júla 2013
Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii.
22. – 25. mája 2014
Konali sa 8. priame voľby do Európskeho parlamentu.
Európska únia môže byť podľa slov predsedu hnutia OĽaNO Igora Matoviča naďalej zárukou "lepšej a bezpečnej budúcnosti pre nás a pre naše deti, keď ju nezradíme". Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová označila vstup SR do Únie za historický míľnik pre krajinu aj občanov.
Skonštatovala však, že aj Slovensko stojí aktuálne "pred voľbou, aká bude Európska únia, či budeme smerovať k rozpadu, alebo k tvorivej spolupráci a vzájomnej pomoci". Myslí si, že ako každý iný projekt, aj únia má svoje chyby. "No je to pre nás dôležité spojenectvo, ktoré nemáme búrať, ale intenzívne pracovať na odstránení chýb," zdôraznila.
"Môžeme si zhodnotiť, čo nám tých 15 rokov prinieslo, môžeme o tom polemizovať, môžeme viesť diskusie, kam by sa to malo ďalej uberať najbližších 15 rokov," povedal poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina). Hoci má podľa jeho slov hodnotenie uplynulého obdobia zmysel, skonštatoval, že zhodnotiť to vedia aj sami ľudia. Európsku úniu považuje za veľmi dobrú myšlienku. "Len sa to neuberá správnym smerom v posledných rokoch, preto to chceme upraviť," doplnil.
Na 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie si spomenula aj opozičná SaS. „Bez akýchkoľvek pochybností pozitíva nášho členstva v EÚ prevyšujú negatíva,“ vyjadril sa predseda SaS Richard Sulík. Ako najväčšie výhody slovenského pôsobenia v EÚ vymenoval spoločný trh, menu, hranice a eurofondy.
"Myslím si, že je dôvod oslavovať, pretože sme súčasťou najúspešnejšieho projektu na svete," skonštatoval poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý (nezaradený). Podľa jeho názoru však ľudia v minulosti očakávali, že po 15 rokoch v Únii bude Slovensko ďalej. Za výzvu do ďalších rokov považuje najmä to, aby Slovensko nebolo len v Európe, ale aby bolo európske.
Podľa jeho názoru vstup do EÚ Slovákom vzal predovšetkým obavy o to, kde budú vyrastať ich deti. Na otázky o reformovaní únie odpovedal tým, že v budúcnosti je potrebná lepšia ochrana hraníc. Doplnil, že v rámci Európy treba posilniť tiež sociálne a ekonomické spoločné štandardy. "Aby sme boli nielen jednotný trh, ale aj jednotný priestor, kde ľudia majú rovnaké sociálne práva a postupne sa spájajúcu kvalitu života," povedal.
Chronológia udalostí, ktoré formovali Európsku úniu do súčasnej podoby
9. mája 1950
Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, vystúpil s dôležitým prejavom, v ktorom predstavil návrhy založené na myšlienkach Jeana Monneta, francúzskeho politika a hospodárskeho poradcu. Navrhol, aby Francúzsko a Spolková republika Nemecko združili svoje zdroje uhlia a ocele do jednej organizácie, do ktorej sa môžu zapojiť aj ostatné európske krajiny.
18. apríla 1951
Šesť krajín – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko – podpísalo v Paríži Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Zmluva vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.
1 a 2. júna 1955
Konalo sa stretnutie ministrov zahraničných vecí šiestich krajín v Messine, kde sa rozhodlo o rozšírení európskej integrácie na ostatné oblasti ekonomiky.
25. marca 1957
Šesť krajín podpísalo v Ríme zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958.
4. januára 1960
Na podnet Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzniklo Štokholmským dohovorom Európske združenie voľného obchodu (EZVO), v ktorom sa zoskupilo niekoľko európskych krajín nepatriacich do EHS.
8. apríla 1965
Bola podpísaná zmluva o zlúčení výkonných orgánov troch spoločenstiev (ESUO, EHS a Euratom) a vznikla jedna spoločná Rada a jedna Komisia. Dokument začal platiť 1. júla 1967.
1. júla 1968
Clo na priemyselné výrobky medzi členskými štátmi spoločenstvo sa zrušilo o 18 mesiacov skôr, ako bolo plánované, krajiny zaviedli Spoločný colný sadzobník.
1. a 2. decembra 1969
Na samite v Haagu sa politickí vodcovia EHS rozhodli prehĺbiť európsku integráciu.
1. januára 1973
Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vstupili do Európskych spoločenstiev, počet členov sa zvýšil na deväť. Nórsko nepristúpilo na základe výsledkov referenda.
9. a 10. decembra 1974
Na samite v Paríži sa politickí vodcovia deviatich členských štátov rozhodli, že sa chcú stretávať trikrát do roka ako Európska rada. Odsúhlasili aj priame voľby do Európskeho parlamentu a schválili založenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
7. – 10. júna 1979
Konali sa prvé priame voľby do vtedy 410-členného Európskeho parlamentu.
1. januára 1981
Grécko vstúpilo do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na 10.
14. a 17. júna 1984
Konali sa druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.
7. januára 1985
Jacques Delors sa stal predsedom Komisie, na tomto poste pôsobil v rokoch 1985 – 1995.
14. júna 1985
Podpísal sa Schengenský dohovor s cieľom zrušiť kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev.
1. januára 1986
Španielsko a Portugalsko vstúpili do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členov zvýšil na 12.
17. a 28. februára 1986
V Luxemburgu a v Haagu bol podpísaný Jednotný európsky akt. Jeho cieľom bolo vybudovanie jednotného spoločného trhu v rámci Európy. Do platnosti vstúpil 1. júla 1987.
15. a 18. júna 1989
Konali sa tretie priame voľby do Európskeho parlamentu.
9. novembra 1989
Pádom Berlínskeho múra sa začal proces zrútenia totalitných režimov v strednej a východnej Európe. Skončila sa éra rozdelenia kontinentu na dva bloky.
3. októbra 1990
Bolo zavŕšené opätovné zjednotenie Nemecka.
9. a 10. decembra 1991
Európska rada prijala v Maastrichte Zmluvu o Európskej únii. Táto zmluva položila základy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj základy vytvorenia hospodárskej a menovej únie vrátane jednotnej meny.
7. februára 1992
V Maastrichte bola podpísaná Zmluva o Európskej únii. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993.
1. januára 1993
Vznikol jednotný trh Európskej únie.
9. a 12. júna 1994
Konali sa štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. januára 1995
Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstúpili do EÚ, čím sa počet členov zvýšil na 15. Nórsko opäť nepristúpilo, pretože aj tentoraz väčšina Nórov v referende hlasovala proti pristúpeniu.
23. januára 1995
Nastúpila nová Európska komisia na čele s predsedom Jacquesom Santerom (1995 – 1999).
1. januára 1999
Jedenásť krajín EÚ prijalo euro, ktoré sa dostalo do obehu na peňažných trhoch a nahradilo doterajšie národné meny v bezhotovostných transakciách. Európska centrálna banka (ECB) prebrala zodpovednosť za menovú politiku.
10. a 13. júna 1999
Uskutočnili sa piate priame voľby do Európskeho parlamentu.
15. septembra 1999
Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie (1999 – 2004) s predsedom Romanom Prodim.
15. a 16. októbra 1999
Európska rada v Tampere vo Fínsku rozhodla o vytvorení jednotného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na území EÚ.
7. a 8. decembra 2000
Na zasadnutí Európskej rady v Nice sa odsúhlasil text budúcej zmluvy, ktorá zmenila systém rozhodovacích procesov v EÚ tak, aby bola Únia pripravená na rozšírenie. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie slávnostne vyhlásili Chartu základných práv Európskej únie.
26. februára 2001
Bola podpísaná Zmluva z Nice. Platnosť nadobudla 1. februára 2003.
1. januára 2002
V 12 krajinách eurozóny sa začali používať eurobankovky a euromince.
1. mája 2004
Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko sa stali členmi EÚ.
10. a 13. júna 2004
Konali sa šieste priame voľby do Európskeho parlamentu, prvý raz aj na území Slovenska.
22. novembra 2004
Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie s predsedom Josém Manuelom Barrosom.
1. januára 2007
Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi Európskej únie.
13. decembra 2007
Bola podpísaná Lisabonská zmluva, ktorá zjednodušila štruktúru Európskej únie. EÚ sa stala právnickou osobou a nástupcom Európskeho spoločenstva.
1. januára 2009
Slovensko sa stalo 16. krajinou, ktorá prijala euro.
4. – 7. júna 2009
Uskutočnili sa siedme priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. decembra 2009
Do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva. Herman Van Rompuy sa stal predsedom Európskej rady. Členmi Európskej rady sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád 28 členských štátov EÚ, predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie.
9. februára 2010
Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu, ktorej predsedom sa druhý raz stal José Manuel Barroso.
1. júla 2013
Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii.
22. – 25. mája 2014
Konali sa 8. priame voľby do Európskeho parlamentu.
