Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nariadenie EÚ o obnove prírody je prvým európskym právnym predpisom, ktorý stanovuje právne záväzné ciele na obnovu prírody v členských štátoch.
Autor TASR
Bratislava 13. augusta (TASR) - Environmentálne organizácie WWF Slovensko a SOS/BirdLife Slovensko apelujú na prípravu kvalitného a dátami podloženého Národného plánu obnovy prírody. Za dôležité považujú zapojenie odbornej verejnosti, vedeckých inštitúcií, samospráv, hospodárov a ďalších aktérov, ktorých sa opatrenia v krajine priamo dotknú. Vyzývajú rezort životného prostredia, aby dokument pripravil skutočne tak, že posilní odolnosť SR. Prvý návrh má ministerstvo zaslať Európskej komisii (EK) do 1. septembra tohto roka.
„Národný plán obnovy prírody má byť návrh členského štátu. Každý štát v EÚ ho bude predkladať 1. septembra. Navrhne opatrenia, aké chce realizovať na to, aby sa zlepšovali ekosystémy, biodiverzita a stav krajiny tak, aby sa zlepšili aj podmienky a adaptácia krajiny na klimatickú zmenu,“ uviedla pre TASR Marta Mútňanová z WWF Slovensko. Dokument podľa nej netreba vnímať len ako nejakú direktívu. „Je potrebné v rámci štátu spojiť sily a spolu vytvoriť ten návrh,“ doplnila. Podotkla, že národný plán bude rámcom pre opatrenia v krajine počas nasledujúcich desaťročí.
Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko pokladá ochranu prírody za dôležitú z dôvodu zlého stavu v rámci celej Európy. Ide podľa neho o signál zlej starostlivosti o krajinu, pre čo trpia aj iné zložky, ktoré sú od využívania krajiny závislé, teda poľnohospodári. Obnova prírody je tak podľa jeho slov príležitosťou. „Keď dokážeme obnoviť zarastené lokality, kde sú veľmi vzácne druhy, zároveň tým vrátime hospodárske zvieratá, naše tradície, ktoré všetci chceme, aby prežívali. A s tým sú späté rôzne pracovné príležitosti,“ načrtol pre TASR.
Katarína Butkovská z WWF Slovensko vníma prípravu národného plánu na jednej strane ako povinnosť v zmysle legislatívy EÚ, ale najmä ako príležitosť nastaviť si smerovanie a fungovanie opatrení v krajine tak, aby bola schopná odolávať rizikám a kríze, ktorá vyplýva zo zmeny klímy. Taktiež, aby bola posilnená stabilita. Verí, že pri príprave dokumentu bude priestor na verejnú diskusiu a v nasledujúcich mesiacoch do nej budú zahrnutí širší odborníci.
Nariadenie EÚ o obnove prírody je prvým európskym právnym predpisom, ktorý stanovuje právne záväzné ciele na obnovu prírody v členských štátoch. Jeho cieľom je obnoviť prírodu, posilniť jej odolnosť a zastaviť jej ďalší úbytok. Zahŕňa deväť oblastí obnovy, a to suchozemské, pobrežné a sladkovodné prostredia, morské ekosystémy, mestská krajina, rieky a ich prirodzená konektivita, opeľovače, poľnohospodárska krajina, lesy, výsadba stromov, ako aj obnova prirodzených funkcií a stanovíšť druhov.
Národný plán obnovy prírody majú členské štáty EÚ po posúdení EK dokončiť do roku 2027. Do roku 2030 má byť obnovou pokrytých najmenej 20 percent pevniny a morí EÚ a do roku 2050 majú byť prijaté opatrenia na obnovu všetkých ekosystémov, ktoré ju potrebujú.
„Národný plán obnovy prírody má byť návrh členského štátu. Každý štát v EÚ ho bude predkladať 1. septembra. Navrhne opatrenia, aké chce realizovať na to, aby sa zlepšovali ekosystémy, biodiverzita a stav krajiny tak, aby sa zlepšili aj podmienky a adaptácia krajiny na klimatickú zmenu,“ uviedla pre TASR Marta Mútňanová z WWF Slovensko. Dokument podľa nej netreba vnímať len ako nejakú direktívu. „Je potrebné v rámci štátu spojiť sily a spolu vytvoriť ten návrh,“ doplnila. Podotkla, že národný plán bude rámcom pre opatrenia v krajine počas nasledujúcich desaťročí.
Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko pokladá ochranu prírody za dôležitú z dôvodu zlého stavu v rámci celej Európy. Ide podľa neho o signál zlej starostlivosti o krajinu, pre čo trpia aj iné zložky, ktoré sú od využívania krajiny závislé, teda poľnohospodári. Obnova prírody je tak podľa jeho slov príležitosťou. „Keď dokážeme obnoviť zarastené lokality, kde sú veľmi vzácne druhy, zároveň tým vrátime hospodárske zvieratá, naše tradície, ktoré všetci chceme, aby prežívali. A s tým sú späté rôzne pracovné príležitosti,“ načrtol pre TASR.
Katarína Butkovská z WWF Slovensko vníma prípravu národného plánu na jednej strane ako povinnosť v zmysle legislatívy EÚ, ale najmä ako príležitosť nastaviť si smerovanie a fungovanie opatrení v krajine tak, aby bola schopná odolávať rizikám a kríze, ktorá vyplýva zo zmeny klímy. Taktiež, aby bola posilnená stabilita. Verí, že pri príprave dokumentu bude priestor na verejnú diskusiu a v nasledujúcich mesiacoch do nej budú zahrnutí širší odborníci.
Nariadenie EÚ o obnove prírody je prvým európskym právnym predpisom, ktorý stanovuje právne záväzné ciele na obnovu prírody v členských štátoch. Jeho cieľom je obnoviť prírodu, posilniť jej odolnosť a zastaviť jej ďalší úbytok. Zahŕňa deväť oblastí obnovy, a to suchozemské, pobrežné a sladkovodné prostredia, morské ekosystémy, mestská krajina, rieky a ich prirodzená konektivita, opeľovače, poľnohospodárska krajina, lesy, výsadba stromov, ako aj obnova prirodzených funkcií a stanovíšť druhov.
Národný plán obnovy prírody majú členské štáty EÚ po posúdení EK dokončiť do roku 2027. Do roku 2030 má byť obnovou pokrytých najmenej 20 percent pevniny a morí EÚ a do roku 2050 majú byť prijaté opatrenia na obnovu všetkých ekosystémov, ktoré ju potrebujú.
