Bratislava 4. júna (TASR) - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Via Iuris a Klimatická koalícia upozorňujú, že situácia v oblasti ochrany životného prostredia sa zhoršuje. Ochranári a organizácie čelia dezinformáciám i fyzickým útokom. Dlhodobo prichádza k oslabovaniu práva verejnosti na informácie, účasti na rozhodovaní a prístupu k spravodlivosti v environmentálnych otázkach. Organizácie predložili pripomienky k návrhu Národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru v SR. TASR o tom informovali z Klimatickej koalície.

„Podmienky pre environmentálne organizácie sa podľa nášho hodnotenia zhoršili. Čoraz častejšie sa stretávame s verbálnymi útokmi, dezinformačnými kampaňami, obťažovaním či vyhrážkami voči jednotlivcom a organizáciám, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia. Tieto javy negatívne ovplyvňujú priestor pre fungovanie občianskej spoločnosti a verejnú účasť na environmentálnom rozhodovaní,“ uviedla Lenka Vestenická zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Aarhuský dohovor patrí medzi kľúčové medzinárodné dokumenty na ochranu environmentálnych práv. Jeho základom je prístup k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti na rozhodovaní a možnosť domáhať sa ochrany práv pred nezávislými orgánmi. Podľa organizácií však Slovensko v poslednom období prijíma opatrenia, ktoré tieto princípy oslabujú.

„Závažné výhrady máme aj k legislatívnym zmenám, ktoré podľa nášho názoru výrazne obmedzili možnosti verejnosti a dotknutých samospráv zapájať sa do procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Taktiež bol oslabený prístup k informáciám a procesné práva verejnosti v konaniach týkajúcich sa ochrany prírody, čo podľa nás nie je v súlade s cieľmi Aarhuského dohovoru,” povedala právnička Via Iuris Ivana Figuli. Organizácie zároveň kritizujú nedostatok transparentnosti, efektívnej komunikácie a zapájania verejnosti pri schvaľovaní strategických projektov štátu s významným dosahom na životné prostredie. Ako príklad uvádzajú projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, pri ktorom podľa nich neboli dostatočne prerokované a zohľadnené pripomienky verejnosti ani odborné námietky.

Ľubica Trubíniová z Klimatickej koalície uviedla, že za problematické považujú aj čoraz častejšie využívanie skráteného legislatívneho konania a obchádzanie štandardných procesov verejného pripomienkovania. „Takýto postup podľa nás obmedzuje možnosti verejnosti zapájať sa do tvorby legislatívy, oslabuje transparentnosť rozhodovania a znižuje kvalitu prijímaných environmentálnych opatrení,“ povedala.

Organizácie vyzývajú štátne orgány, aby pri príprave legislatívnych zmien a strategických rozhodnutí dôsledne rešpektovali medzinárodné záväzky SR vyplývajúce z Aarhuského dohovoru.