MS vo futbale 2026
Všetky správy
Podľa spoločného stanoviska organizácií môže obmedzenie úniku metánu prispieť k vyššej energetickej efektívnosti a znížiť plytvanie zemným plynom
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Zástupcovia Klimatickej koalície a ďalšie enviroorganizácie vyzvali Európsku komisiu, aby neodkladala uplatňovanie európskej regulácie metánu. Reagujú tak na návrh, ktorý by členským štátom umožnil počas troch rokov neuplatňovať sankcie za porušovanie pravidiel pri dovoze zemného plynu. Slovensko potrebuje sankcie sprísniť a neodkladať ich uplatňovanie. TASR o tom informovala Lucia Szabová z Klimatickej koalície.
Slovensko patrí podľa koalície medzi päť krajín Európskej únie (EÚ), ktoré požiadali o posunutie uplatňovania týchto pravidiel. Regulácia metánu však neohrozuje energetickú bezpečnosť alebo dodávky plynu do Európy, ale, naopak, pomáha znižovať plytvanie, tvrdia organizácie. „Metán patrí medzi nebezpečné skleníkové plyny a je zodpovedný za približne tretinu súčasného globálneho otepľovania. Do ovzdušia uniká napríklad pri preprave a spracovaní ropy a fosílneho zemného plynu najmä z dôvodu netesniacich potrubí alebo ho prevádzky cielene a zbytočne vypúšťajú,“ uviedla Dana Mareková z Klimatickej koalície.
Podľa spoločného stanoviska organizácií môže obmedzenie úniku metánu prispieť k vyššej energetickej efektívnosti a znížiť plytvanie zemným plynom. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že zníženie emisií metánu a ukončenie spaľovania prebytočného plynu by mohli priniesť na trh veľké dodatočné objemy plynu. Rýchle opatrenia by podľa agentúry mohli každoročne celosvetovo ušetriť také množstvo plynu, ktoré zodpovedá približne trojnásobku ročnej spotreby plynu na Slovensku.
Enviroorganizácie zároveň upozornili, že problémom nie sú európske pravidlá, ale pomalé zavádzanie sankcií v niektorých členských štátoch. Trojročný odklad by podľa nich vytvoril nerovnaké podmienky medzi krajinami, ktoré pravidlá už zaviedli, a tými, ktoré ich odkladajú. Organizácie požadujú odklad maximálne na jeden rok. Namiesto plošného odkladu žiadajú Európsku komisiu o jasné usmernenia pre prípady, ktoré by mohli byť rizikové pre bezpečnosť dodávok plynu.
„Dlhodobý odklad regulácie by nepriniesol väčšiu energetickú bezpečnosť. Priniesol by len ďalšie zdržanie pri riešení jedného z najrýchlejších a najlacnejších spôsobov, ako obmedziť klimatickú krízu a znížiť plytvanie fosílnym zemným plynom. Ten sa dá nahradiť energeticky efektívnymi opatreniami a domácimi obnoviteľnými zdrojmi,“ uvádza Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Na Slovensku sú pokuty za nedodržiavanie pravidiel pre metán podľa zákona o energetike v rozmedzí 100 až 10.000 eur. „Na porovnanie, pokuta v bratislavskej mestskej hromadnej doprave za cestovanie bez platného cestovného lístka je 79 až 99 eur. Klimatická koalícia preto odporúča, aby Slovensko presadzovalo účinný systém sankcií,“ podotkla Szabová.
EÚ v roku 2024 prijala nové pravidlá, ktoré zavádzajú povinnosti pre výrobcov a dovozcov fosílnych palív. Regulácia počíta s dlhým prechodným obdobím a požiadavky sa nesprísňujú naraz, ale postupne do roku 2030.
Slovensko patrí podľa koalície medzi päť krajín Európskej únie (EÚ), ktoré požiadali o posunutie uplatňovania týchto pravidiel. Regulácia metánu však neohrozuje energetickú bezpečnosť alebo dodávky plynu do Európy, ale, naopak, pomáha znižovať plytvanie, tvrdia organizácie. „Metán patrí medzi nebezpečné skleníkové plyny a je zodpovedný za približne tretinu súčasného globálneho otepľovania. Do ovzdušia uniká napríklad pri preprave a spracovaní ropy a fosílneho zemného plynu najmä z dôvodu netesniacich potrubí alebo ho prevádzky cielene a zbytočne vypúšťajú,“ uviedla Dana Mareková z Klimatickej koalície.
Podľa spoločného stanoviska organizácií môže obmedzenie úniku metánu prispieť k vyššej energetickej efektívnosti a znížiť plytvanie zemným plynom. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že zníženie emisií metánu a ukončenie spaľovania prebytočného plynu by mohli priniesť na trh veľké dodatočné objemy plynu. Rýchle opatrenia by podľa agentúry mohli každoročne celosvetovo ušetriť také množstvo plynu, ktoré zodpovedá približne trojnásobku ročnej spotreby plynu na Slovensku.
Enviroorganizácie zároveň upozornili, že problémom nie sú európske pravidlá, ale pomalé zavádzanie sankcií v niektorých členských štátoch. Trojročný odklad by podľa nich vytvoril nerovnaké podmienky medzi krajinami, ktoré pravidlá už zaviedli, a tými, ktoré ich odkladajú. Organizácie požadujú odklad maximálne na jeden rok. Namiesto plošného odkladu žiadajú Európsku komisiu o jasné usmernenia pre prípady, ktoré by mohli byť rizikové pre bezpečnosť dodávok plynu.
„Dlhodobý odklad regulácie by nepriniesol väčšiu energetickú bezpečnosť. Priniesol by len ďalšie zdržanie pri riešení jedného z najrýchlejších a najlacnejších spôsobov, ako obmedziť klimatickú krízu a znížiť plytvanie fosílnym zemným plynom. Ten sa dá nahradiť energeticky efektívnymi opatreniami a domácimi obnoviteľnými zdrojmi,“ uvádza Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Na Slovensku sú pokuty za nedodržiavanie pravidiel pre metán podľa zákona o energetike v rozmedzí 100 až 10.000 eur. „Na porovnanie, pokuta v bratislavskej mestskej hromadnej doprave za cestovanie bez platného cestovného lístka je 79 až 99 eur. Klimatická koalícia preto odporúča, aby Slovensko presadzovalo účinný systém sankcií,“ podotkla Szabová.
EÚ v roku 2024 prijala nové pravidlá, ktoré zavádzajú povinnosti pre výrobcov a dovozcov fosílnych palív. Regulácia počíta s dlhým prechodným obdobím a požiadavky sa nesprísňujú naraz, ale postupne do roku 2030.
