FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nezodpovedné správanie môže podľa environmentalistov viesť k nevyčísliteľným škodám v poľnohospodárstve a chránených územiach, ktoré sú udržiavané pastvou hospodárskych zvierat.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Ochranárske združenie BROZ, Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko a program Krajina živá žiadajú verejnosť a farmárov o zodpovednosť a dodržiavanie platných bezpečnostných pravidiel a preventívnych hygienických opatrení v súvislosti so slintačkou a krívačkou (SLAK). Zároveň sú pripravení pomáhať farmárom s komunikáciou a vysvetľovať ľuďom, prečo je situácia vážna a prečo sú opatrenia v okolí fariem a na pasienkoch potrebné a opodstatnené. TASR o tom informoval komunikačný manažér BROZ Jakub Cíbik.
Nezodpovedné správanie môže podľa environmentalistov viesť k nevyčísliteľným škodám v poľnohospodárstve a chránených územiach, ktoré sú udržiavané pastvou hospodárskych zvierat. „Dôrazne preto vyzývame ľudí k zodpovednosti a žiadame ich, aby dodržiavali platné opatrenia a nevstupovali na pasienky so zvieratami. Mnohí chovatelia si nemôžu dovoliť dlhodobé ustajnenie svojich zvierat a každý kontakt s nimi zbytočne zvyšuje riziko šírenia infekcie,“ uviedol Cíbik.
Organizácie sa obávajú, že táto epidémia môže byť pre mnohých farmárov a chovateľov likvidačná. Slintačka a krívačka podľa nich predstavuje hrozbu nielen pre momentálne najviac zasiahnuté veľké chovy, ale aj pre množstvo ďalších hospodárov. Takisto pre obnovu vzácnych nelesných biotopov prostredníctvom pastvy. „Tradičné pasenie sa z našej krajiny od polovice minulého storočia postupne vytráca a napríklad na Podunajsku na istý čas prakticky zaniklo. Poľnohospodárstvo sa tu aj v dôsledku dlhodobo nedostatočnej podpory pastvy zo strany slovenskej a európskej poľnohospodárskej politiky preorientovalo na rastlinnú výrobu a zostalo tu prakticky iba zopár veľkých, zväčša ustajnených chovov zvierat,“ približuje Adriana Hološková zo SOS/BirdLife.
Environmentalisti zároveň apelujú na spoločnosť a štát, aby sa pri riešení tejto krízy v poľnohospodárskom sektore nezabúdalo na menších či ekologických farmárov. Ich prínos k rozmanitosti a udržateľnosti poľnohospodárskej krajiny je totiž nenahraditeľný. „Títo farmári často hospodária aj na ťažšie dostupných či menej produktívnych, no environmentálne hodnotných územiach, kde to pre väčšie podniky už nie je ekonomicky výhodné. Udržiavanie nelesných biotopov prostredníctvom poľnohospodárskych postupov je kľúčové pre ochranu vzácnych druhov aj samotnej krajiny a ak by v dôsledku SLAK zanikali farmy, hrozí, že s nimi postupne zmizne aj veľká časť našej prírodnej rozmanitosti,“ doplnila Hološková.
Nezodpovedné správanie môže podľa environmentalistov viesť k nevyčísliteľným škodám v poľnohospodárstve a chránených územiach, ktoré sú udržiavané pastvou hospodárskych zvierat. „Dôrazne preto vyzývame ľudí k zodpovednosti a žiadame ich, aby dodržiavali platné opatrenia a nevstupovali na pasienky so zvieratami. Mnohí chovatelia si nemôžu dovoliť dlhodobé ustajnenie svojich zvierat a každý kontakt s nimi zbytočne zvyšuje riziko šírenia infekcie,“ uviedol Cíbik.
Organizácie sa obávajú, že táto epidémia môže byť pre mnohých farmárov a chovateľov likvidačná. Slintačka a krívačka podľa nich predstavuje hrozbu nielen pre momentálne najviac zasiahnuté veľké chovy, ale aj pre množstvo ďalších hospodárov. Takisto pre obnovu vzácnych nelesných biotopov prostredníctvom pastvy. „Tradičné pasenie sa z našej krajiny od polovice minulého storočia postupne vytráca a napríklad na Podunajsku na istý čas prakticky zaniklo. Poľnohospodárstvo sa tu aj v dôsledku dlhodobo nedostatočnej podpory pastvy zo strany slovenskej a európskej poľnohospodárskej politiky preorientovalo na rastlinnú výrobu a zostalo tu prakticky iba zopár veľkých, zväčša ustajnených chovov zvierat,“ približuje Adriana Hološková zo SOS/BirdLife.
Environmentalisti zároveň apelujú na spoločnosť a štát, aby sa pri riešení tejto krízy v poľnohospodárskom sektore nezabúdalo na menších či ekologických farmárov. Ich prínos k rozmanitosti a udržateľnosti poľnohospodárskej krajiny je totiž nenahraditeľný. „Títo farmári často hospodária aj na ťažšie dostupných či menej produktívnych, no environmentálne hodnotných územiach, kde to pre väčšie podniky už nie je ekonomicky výhodné. Udržiavanie nelesných biotopov prostredníctvom poľnohospodárskych postupov je kľúčové pre ochranu vzácnych druhov aj samotnej krajiny a ak by v dôsledku SLAK zanikali farmy, hrozí, že s nimi postupne zmizne aj veľká časť našej prírodnej rozmanitosti,“ doplnila Hološková.
