Bratislava 4. mája (TASR) – Základnou výbavou výzbroje frontového vojaka počas druhej svetovej vojny bola opakovacia puška a nie automatická zbraň, ako to niekedy vidieť v scénach z vojnových filmov. Dôvodom bola účinnosť týchto zbraní na veľkú vzdialenosť. Technickými legendami sa stali na sovietskej strane puška nazývaná Mosin 1891/30 a v radoch nemeckej armády prevládala karabína Mauser 98k.

"Čo sa týka týchto zbraní, bola to v zásade ich derniéra. Išlo o zrekonštruované a skrátené modely pušiek, ktorými boli vyzbrojovaní frontoví vojaci ešte v prvej svetovej vojne," spresnil Peter Holík z Vojenského historického múzea vo Svidníku.

Foto: TASR Milan Kapusta

Puška nazývaná Mosin 1891/30 bola neskoršou verziou tejto zbrane, ktorá bola pôvodne skonštruovaná kombináciou návrhov Sergeja I. Mosina a súrodencov Léona a Émila Nagantovcov. Celkovo sa týchto alebo podobných modelov vyrobilo niekoľko desiatok miliónov kusov. Viac ako štvorkilogramová zbraň využívala zásobník na päť nábojov a jej maximálny dostrel bol asi 2000 metrov.

Karabiner Modell 98 Kurz bola krátka opakovacia puška navrhnutá v roku 1935 a vyrábala ju nemecká firma Mauser. Do roku 1945 ich vyrobili viac ako 14,5 milióna kusov. Puška mala hmotnosť približne štyri kilogramy a využívala zásobník na päť nábojov kalibru 7,92 milimetra. Jej dostrel bol asi dva kilometre.

"Tieto dve zbrane, respektíve ich ostreľovačské verzie sa dostali do povedomia súčasnej verejnosti hlavne vďaka filmu o Stalingrade. Práve legendárny snajper sovietskej Červenej armády Vasilij Zajcev používal Mosin 1891/30 a jeho náprotivok z nemeckého Wehrmachtu zasa karabínu 98k," uzavrel Holík.