Na snímke Ústredný pamätník tankistov pri vstupe do Údolia smrti vedľa hlavnej cesty z Dukly do Svidníka. Vľavo je umiestnený sovietsky stredný tank T-34/85, vpravo nemecký stredný tank Panzerkampfwagen IV. Svidník 7. mája 2020. Foto: TASR Milan Kapusta
Tank Panzerkampfwagen IV postupne upravovali počas celej vojny a obsluhovala ho 5-členná posádka. Stroj s čelným pancierovaním 80 milimetrov vážil 23 ton.
Bratislava 7. mája (TASR) – Nasadenie tankov a obrnených vozidiel v období 2. svetovej vojny sa ukázalo ako zásadné rozhodnutie velení bojujúcich armád pri dosahovaní svojich cieľov. Zohrali jednu z najdôležitejších úloh v tejto vojne bez ohľadu na to, či plnili ofenzívne, defenzívne alebo iné taktické úlohy. Legendárnymi strojmi navždy zostanú ruský tank T 34 a nemecký Panzerkampfwagen IV nazývaný aj ako Panzer IV alebo PZ 4.
Súboj týchto opancierovaných obrov symbolicky pripomína aj pamätník na severovýchode Slovenska. Nachádza sa pri vstupe do Údolia smrti v okrese Svidník, kde sa v čase vojny odohrávali boje a zobrazuje stret sovietskeho a nemeckého tanku.
Na snímke sovietsky stredný tank T-34/85 v Údolí smrti v katastri obce Kružlová, v okrese Svidník. Kružlová 7. mája 2020. Foto: TASR Milan Kapusta
"Sovietsky tank T 34 je takým legendárnym symbolom tankových vojsk Červenej armády, ktorý sa najčastejšie objavuje vo vojnových filmoch, i keď vo výzbroji mali sovietske vojská zaradené množstvo ďalších rôznych tankov. Na strane Wehrmachtu bol vo filmoch zasa najčastejšie zobrazovaný tank tzv. Tiger ako symbol, skutočnosť však bola iná. Ozajstným taktickým protivníkom sovietskeho tanku bol v tom čase nemecký tank PZ 4," vysvetľuje historik Vojenského historického múzea vo Svidníku Peter Holík.
Spresnil, že v čase vypuknutia 2. svetovej vojny sa ťaženie nacistickej armády proti európskym krajinám opieralo o podstatne inú obrnenú techniku. Zásadná zmena nastala až po napadnutí Sovietskeho zväzu, kedy sa na odpor nemeckým obrneným jednotkám postavili kvalitatívne lepšie sovietske tanky T 34/76. Preto sa Nemci sústredili na vylepšenie techniky.
"Tu sa natíska otázka, prečo sa Nemci dokázali napriek tomu na začiatku ťaženia presadiť. Jednoznačne to bolo vďaka obsluhe vozidla. Kým Wehrmacht disponoval vycvičenými a skúsenými príslušníkmi posádky tanku, Sovieti mali narýchlo poskladané tímy," vysvetľuje Holík.
Prvé tanky T 34/76 boli vyrobené v roku 1940 a obsluhovala ich štvorčlenná posádka. Stroj vážil 26 ton, mal 12-valcový naftový motor a dokázal vyvinúť maximálnu rýchlosť 55 km/hod. Jeho čelný pancier mal sedem centimetrov a najsilnejšou zbraňou bol 76,2-milimetrový kanón.
Tank Panzerkampfwagen IV postupne upravovali počas celej vojny a obsluhovala ho 5-členná posádka. Stroj s čelným pancierovaním 80 milimetrov vážil 23 ton. Na pohon využíval 12-valcový benzínový motor a dokázal sa pohybovať maximálnou rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu. Jeho hlavnou zbraňou bol 75-milimetrový kanón.
