Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Ako poznamenal, Irán je pomerne známy svojimi kapacitami viesť kybernetické operácie.
Autor TASR
Bratislava 5. marca (TASR) - Riziko kyberútokov môže byť aj na Slovensku po začiatku vojny na Blízkom východe zvýšené. V rozhovore pre TASR na to upozornil Viliam Ostatník z Katedry Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Riziko kinetického vojenského útoku, ktorý by zasiahol aj Slovensko či teroristických operácií je podľa neho naďalej pomerne nízke.
Ako poznamenal, Irán je pomerne známy svojimi kapacitami viesť kybernetické operácie. „Predpokladám, že reakcia aj Slovenskej republiky a orgánov, ktoré toto majú na starosti, bezpečnostných zložiek, tak je aj v kyberpriestore. To znamená opäť monitorovanie, vyhodnocovanie situácie, či tu hrozí nejaké zvýšené riziko, či sú nejaké indikátory, či sú ukazovatele toho, že niekde nejaké riziko zvýšené je, alebo nie,“ uviedol pre TASR.
Európska únia však reagovala podľa neho pomaly. Pripomenul, že prvé útoky vykonali Izrael a Spojené štáty americké v sobotu (28. 2.). „Nazvime to tak pracovne, taký krízový štáb a rokovanie lídrov a rokovanie o situácii sa zvolalo na pondelok (2. 3.),“ pripomenul. Dodal tiež, že aj jednotlivé krajiny únie už reagujú. Spomenul napríklad Francúzsko. „Už je na ceste do východného Stredomoria, aj ich najväčšia lietadlová loď Charles de Gaulle, a dodávajú aj Cypru viaceré protidronové technológie a iné technológie defenzívneho charakteru. Grécko veľmi rýchlo reagovalo, poslalo takisto do vôd okolo Cypru svoje najmodernejšie fregaty. Dve fregaty, z ktorých jedna je absolútne najmodernejšia, len pred pár mesiacmi im dodali túto fregatu Francúzi,“ spomenul.
Ostatník tiež upozornil, že Irán podľa vyjadrení rozoznáva medzi krajinami, ktoré poskytujú defenzívnu pomoc a štátmi aktívne ofenzívne zapojenými do útokov. „Štáty Európskej únie, do ktorých teda zahŕňam aj Slovensko, participujú na defenzívnych operáciách,“ poukázal.
Spojené štáty a Izrael spustili v sobotu (28. 2.) koordinované letecké a raketové údery na iránske vojenské a strategické ciele. Patrili k nim aj sídla predstaviteľov vedenia krajiny v Teheráne. Explózie hlásili aj v ďalších mestách vrátane Komu, Isfahánu a Kermánšáhu.
Irán reagoval masívnymi odvetnými raketovými a dronovými útokmi na ciele v Izraeli a na americké vojenské zariadenia vo viacerých krajinách Blízkeho východu.
Polícia v tejto súvislosti informovala, že na Slovensku zaviedla bezpečnostné opatrenia, ktoré denne vyhodnocuje. Z taktických dôvodov však nekonkretizovala aké.
Ako poznamenal, Irán je pomerne známy svojimi kapacitami viesť kybernetické operácie. „Predpokladám, že reakcia aj Slovenskej republiky a orgánov, ktoré toto majú na starosti, bezpečnostných zložiek, tak je aj v kyberpriestore. To znamená opäť monitorovanie, vyhodnocovanie situácie, či tu hrozí nejaké zvýšené riziko, či sú nejaké indikátory, či sú ukazovatele toho, že niekde nejaké riziko zvýšené je, alebo nie,“ uviedol pre TASR.
Európska únia však reagovala podľa neho pomaly. Pripomenul, že prvé útoky vykonali Izrael a Spojené štáty americké v sobotu (28. 2.). „Nazvime to tak pracovne, taký krízový štáb a rokovanie lídrov a rokovanie o situácii sa zvolalo na pondelok (2. 3.),“ pripomenul. Dodal tiež, že aj jednotlivé krajiny únie už reagujú. Spomenul napríklad Francúzsko. „Už je na ceste do východného Stredomoria, aj ich najväčšia lietadlová loď Charles de Gaulle, a dodávajú aj Cypru viaceré protidronové technológie a iné technológie defenzívneho charakteru. Grécko veľmi rýchlo reagovalo, poslalo takisto do vôd okolo Cypru svoje najmodernejšie fregaty. Dve fregaty, z ktorých jedna je absolútne najmodernejšia, len pred pár mesiacmi im dodali túto fregatu Francúzi,“ spomenul.
Ostatník tiež upozornil, že Irán podľa vyjadrení rozoznáva medzi krajinami, ktoré poskytujú defenzívnu pomoc a štátmi aktívne ofenzívne zapojenými do útokov. „Štáty Európskej únie, do ktorých teda zahŕňam aj Slovensko, participujú na defenzívnych operáciách,“ poukázal.
Spojené štáty a Izrael spustili v sobotu (28. 2.) koordinované letecké a raketové údery na iránske vojenské a strategické ciele. Patrili k nim aj sídla predstaviteľov vedenia krajiny v Teheráne. Explózie hlásili aj v ďalších mestách vrátane Komu, Isfahánu a Kermánšáhu.
Irán reagoval masívnymi odvetnými raketovými a dronovými útokmi na ciele v Izraeli a na americké vojenské zariadenia vo viacerých krajinách Blízkeho východu.
Polícia v tejto súvislosti informovala, že na Slovensku zaviedla bezpečnostné opatrenia, ktoré denne vyhodnocuje. Z taktických dôvodov však nekonkretizovala aké.
