Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Príhovor Petra Kasalovského, Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor, združenie.
Autor OTS
Bratislava 29. mája (OTS) - Od 24. apríla dodnes, teda dva mesiace a dva dni takpovediac stále „živí“ a pred životom, či pred vrchnosťou neplaziaci sa členovia nášho združenia potvrdili jednoznačne, že majú česť a závideniahodný charakter. I keď sa neudialo nič výnimočné, lebo tak tomu bolo plných tridsať rokov, tak predsa by sa dali považovať za neochvejných bojovníkov za to, čo robí človeka človekom, resp. čo by malo robiť človeka človekom.
Je tu stále čas, keď majú proti sebe malosť, hlúposť- nevzdelanosť, hrubosť s aroganciou, nadutosť so sebaľútosťou a to nielen tu na Slovensku, ale v celosvetovom meradle. Je to pandémia, ktorá sa rozvíja, ba bujnie a na jej konci môže byť sebazničenie celej civilizácie. Ešteže aj vo svete sú ľudia so cťou a charakterom, ktorí človečinu vnímajú ako tú najdôležitejšiu vec v živote. S viacerými máme kontakt, o ktorom by sa dalo povedať, že je životabudičom.
Tridsať členov akoby každý z nich bol za jeden rok v našej histórii, keďže sme sa ustanovili 19. augusta 1993, prezentovali svoje názory na realitu domácu a medzinárodnú. Zamysleli sa aj nad sebou, o zmysle živote a o ich živote a jeho najzaujímavejších momentoch. Učinili tak na našom 138. riadnom zhromaždení a celkove 291. podujatí 30. marca a následne v uplynulých dvoch mesiacoch prostredníctvom internetu. To podstatné je obsiahnuté na www.hospodarskyklub.sk.
V tomto spoločenskom nečase a provizórnych častokrát inflačných riešení, ako aj dôsledkov „nadutosti a odtrhnutosti od reality“ poslancov parlamentu, vlády na 5 mesiacov a kúsok sme dospeli k názoru, že sme stále blízko k možnosti rozšírenia vojny z Ukrajiny do iných oblastí Európy, no i sveta. Potvrdzujú to aj „zlaté časy“ pre vojensko-priemyslový komplex. Je tu však aj pokračovanie roztvárania sociálnych nožníc, a to predovšetkým najrôznejšími formami falošnej solidarity.
Aj z novej vlády už zazneli signály, že treba riešiť sociálne najslabších a opäť „skvalitňovať“ dôchodkový systém. Doterajšie vlády v takej či onakej forme už pôsobili v tomto smere na verejnosť. Výsledkom je odklon od ústavných princípov fungovania spoločnosti a v tichosti postupná demontáž trhového mechanizmu. Toto sa síce deje v celom rade štátov a tak „slovenská cesta“ až tak nebije do očí. Možnosť vrátiť sa z nej k striktným princípom je takmer v teoretickej rovine.
Neschopnosť správať sa podľa ekonomických zákonov, nezmyselne sa zadlžovať len, aby nedošlo k sociálnym chveniam či dokonca výbuchom, no i defenestráciám vládnucich elít, to je dnes módny a vytlieskavaný prúd. A niet takej osobnosti, ktorá by vykričala, že je to cesta slepá a rovno do najpeklitejšieho pekla. Politici všetkých smerov a vyznaní sa nastúpeného smeru držia ako predátorske čeluste. Poučenia z minulosti sú pomaly zabudnuté a nachádzajúce sa v procese účelovej sublimácie.
Od dna sme už len kúsok a onen moment precitnutia bude síce chvíľu maskovaný, ale vyvolá najhlbšiu krízu akú si súčasníci nedokážu predstaviť. Veľmi podobnú tej spred storočia vo svojich dôsledkoch, keď jediným imperatívom bolo prežitie. To nie je skepsa ani pesimizmus, ale predstava, že aj slepá cesta má svoj koniec. To bude čas, keď vekove mladé ročníky doslova vytlačia, či skôr vyženú zo štátnych a vládnych funkcií spiatočníkov a novodobých „nevedkov.“
Nastane čas striktných opatrení a riešení, ako aj blokovanie honby za ziskom v ktorejkoľvek sfére hospodárstva a spoločnosti vôbec. Zákonite a takpovediac v poslednej chvíli sa obmedzí radikálne vplyv bánk a finančného sektora na politiku, a to opätovným stanovením všeplatných kritérií na ich činnosť. Podnikateľskí skrachovanci budú tiež na vedľajšej koľaji. Najvyšším zákonom bude konečne princíp zodpovednosti za svoj život a za život svojej rodiny.
Štát už nebude stotožnený s radodajnosťou a s bájnou a plných tridsaťtri rokov všadeprítomnou „dojnou kravou.“ To všetko sa môže a bude diať v tomto svete ľavínovo
reťazovite a s prejavmi nevôle, ba až odporu, dokonca aj radikalizáciou najširších vrstiev, a síce pomaly, ale počas života jednej generácie sa začnú objavovať kontúry štátu – spoločnosti, v ktorej sa prederie na najvyššiu pozíciu človečenskosť. Dôjde k demaskovaniu odľudov, ktorí otrávili viac či menej všetky vzťahy.
Vyrovnať sa a takmer zlikvidovať v našom rodokmeni súčasníkov chamtivosť a majetníctvo, neúctu k minulosti a snahu o jej účelové preonačovanie podľa predstáv nových „vodcov“, to je syzifovská práca. Javí sa ako niečo nereálne, ba z dielne novodobých utopistov, keďže sme v nepreniknuteľnom spletenci týchto ľudských vlastností. A pritom všetci ľudkovia z politiky chcú pre masy len dobro a ešte raz dobro a ničím nie sú odlišní od svojich predchodcov prinajmenej za stopäť rokov.
Vedia, čo by chceli, ale realizačne si počínajú ako rozprávkové bytosti. Neplnia sa sľuby a záväzky, nefunguje myslený „Hrnček, var!“, tak si na spotrebu – konzum požičiame. Nie však na frontálnu podporu hospodárskych a vedecko-technických, vzdelávacích a zdravotníckych ambícií, ktoré sú vlastne nevyhnutnými potrebami, aby sme sa neocitli v bludisku krivých zrkadiel. Nielen politici a ich mediálni služobníci, ale aj lož má našťastie krátke nohy.
V minulosti bolo síce niekoľko pokusov o politiku zdravého rozumu a principiálnych pravidiel, ale doteraz sa vždy skončili víťazstvom spiatočníkov. Teda tých, ktorí neboli schopní prísť s riešeniami problémov na prospech občanov a ich štátu a nahradili ich paškvilmi, ako aj postupmi a občas aj nepochopiteľnými až absurdnými poškodzujúcimi záujmy občanov a ich štátu. Doteraz to prešlo bez následkov, lebo tak je tomu aj inde a preto nevidieť brehy „Nového sveta“.
Už v roku 1996 a potom v dvoj- až trojročných intervaloch sme mali na programe prioritne tému a vlastne výzvu docieliť „Nové myslenie v Novom svete“. Neboli sme jediní a to sa dialo aj v Európskej únii, síce obmedzene, ale predsa, a na to takpovediac doplatil odchodom z funkcie predsedu EK 1995-1999JacquesSanter. Neraz sme sa mohli oprieť aj o našich prominentných hostí a o troch-štyroch domácich ekonómov a niekoľko podnikateľov – mysliteľov.
Dnes sme v situácii, ktorá si vyžaduje skoré a jednoznačne radikálne vstupy do myslenia verejnosti a jej zástupcov – politikov. V našom štáte máme ľudí, ktorí potrebujú, aby dostali ozajstné krídla a tak napomohli k tvorbe zdrojov a ich zveľaďovaniu v investíciách opäť do ľudí. Je najvyšší čas posudzovať náš vývoj podľa známych, ale nechcených imperatívov zabetonovanými lídrami neraz na úrovni oligarchickej a v tých najbelších golieroch.
Od uplatnenia jediného imperatívu pre chod štátu a všetkého konania – na všetkých úrovniach závisí, či budeme na chvoste diania a v úpadku, alebo na špici a s vedomím, že sa nachádzame v šťastnej krajine. Takto sa dá formulovať onen dosť jednoduchý imperatív podmieňujúci beamonovský skok do zajtrajšieho dňa :„Svet a my v ňom neodkladne potrebujeme vzdelanosť a múdrosť so zrelou mladosťou, čestnosť s úctou k životu“.
P. s.
Už aj táto „májová“ vláda môže dokázať dodnes nemožné, a pritom tak jednoduché : aspoň odstrániť nedopaľky z cigariet v prírodnom prostredí, ale aj na verejných miestach – priestranstvách. Aby zmizli nelegálne skládky odpadu…, aby sme si začali zvykať, že čistota je symbolickým a do určitej miery aj prioritnou podmienkou úspešnosti k tvorbe želateľnej budúcnosti a viditeľnosti nových ľudí. A vyžadovať, aby to bolo už aj, tak ako vo viacerých štátoch sveta… To by mohla dokázať. A všetko to ostatné je vecou profesionality, odbornosti a tak trochu aj kreativity.
Postaral sa o jedinečný monument
Dámy a páni,dezilúzie sa pohybujú síce rozdielnou intenzitou, ale predsa len vo všetkých vrstvách spoločnosti. Aj úzkosť pri uvažovaní o tom, čo a ako bude – a to každodenné precitnutie do reality rozmýšľajúcich ľudí s tradičnou hodnotovou orientáciou je vskutku v nejednom prípade zrelá na pomoc psychiatra, alebo psychológa.
O tom, čo je nevyhnutné, aby sme boli opäť v ľudskej kondícii sa vyjadril Anton Barcík, ten človek, najskromnejší spomedzi skromných, ktorý sa postaral o vybudovanie duchovného stánku nad kameňolomom v Ladcoch – Skalného sanktuária. Vyčnieva nad Považím vyše desať rokov.
Je to aj najnavštevovanejšie duchovné miesto, kde človek nemôže nemyslieť na to, ako žije, ako myslí, ako je to s jeho rodinou, priateľmi, spolupracovníkmi, či nám nehrozí skaza, ako je to s jeho zdravím, ako je silná jeho viera atď.
Pri jeho zrode bol maltský páter Elias Vella, ktorý vlani, krátko pred smrťou, povedal :“Butkov je jedným z najväčších zázrakov, aké som vo svojom živote videl. …Kto by si pomyslel, že sa tento lom, v ktorom sa ťaží kameň, z ktorého sa vyrába cement, raz stanbe pútnym miestom – posvätnou horou“.
Anton Barcík je členom nášho združenia jedenásty rok, vo funkcii podpredsedu výboru, a je vnímaný ako človek novej doby. Nie pre Rad sv. Gregora, ktorý mu vlani udelil pápež František, ale pre svoju otvorenosť, úprimnosť, čestnosť, vzdelanosť a vieru v dobro, no aj pre jeho mierny optimizmus.
Môj príhovor k členom združenia, ale adresovaný aj verejnosti vznikol počas návštevy Skalného sanktuária na kopci Butkov. Spoločne tam bola skupina členov združenia, aby videli jedinečný monument, o ktorý sa pričinil jeden z nás.
Vnímajte prosím môj príhovor ako výzvu na nekompromisný návrat k najušľachtilejším ľudským vlastnostiam, aby ste sa začali brániť rozmachu zla – majetníctva, egoizmu, hrubosti, nevzdelanosti, neúcty k ľuďom ako takým a k vlastnému národu – aj etnikám a iným národom…
Tento link obsahuje príhovor Nespochybniteľné …
www.creativ.sk/data/Peter_Kasalovsky_3cast_1.mp4
Link obsahuje príhovor Postaral sa o jedinečný monument
www.creativ.sk/data/Peter_Kasalovsky_3cast_2.mp4
UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadáva.
Je tu stále čas, keď majú proti sebe malosť, hlúposť- nevzdelanosť, hrubosť s aroganciou, nadutosť so sebaľútosťou a to nielen tu na Slovensku, ale v celosvetovom meradle. Je to pandémia, ktorá sa rozvíja, ba bujnie a na jej konci môže byť sebazničenie celej civilizácie. Ešteže aj vo svete sú ľudia so cťou a charakterom, ktorí človečinu vnímajú ako tú najdôležitejšiu vec v živote. S viacerými máme kontakt, o ktorom by sa dalo povedať, že je životabudičom.
Tridsať členov akoby každý z nich bol za jeden rok v našej histórii, keďže sme sa ustanovili 19. augusta 1993, prezentovali svoje názory na realitu domácu a medzinárodnú. Zamysleli sa aj nad sebou, o zmysle živote a o ich živote a jeho najzaujímavejších momentoch. Učinili tak na našom 138. riadnom zhromaždení a celkove 291. podujatí 30. marca a následne v uplynulých dvoch mesiacoch prostredníctvom internetu. To podstatné je obsiahnuté na www.hospodarskyklub.sk.
V tomto spoločenskom nečase a provizórnych častokrát inflačných riešení, ako aj dôsledkov „nadutosti a odtrhnutosti od reality“ poslancov parlamentu, vlády na 5 mesiacov a kúsok sme dospeli k názoru, že sme stále blízko k možnosti rozšírenia vojny z Ukrajiny do iných oblastí Európy, no i sveta. Potvrdzujú to aj „zlaté časy“ pre vojensko-priemyslový komplex. Je tu však aj pokračovanie roztvárania sociálnych nožníc, a to predovšetkým najrôznejšími formami falošnej solidarity.
Aj z novej vlády už zazneli signály, že treba riešiť sociálne najslabších a opäť „skvalitňovať“ dôchodkový systém. Doterajšie vlády v takej či onakej forme už pôsobili v tomto smere na verejnosť. Výsledkom je odklon od ústavných princípov fungovania spoločnosti a v tichosti postupná demontáž trhového mechanizmu. Toto sa síce deje v celom rade štátov a tak „slovenská cesta“ až tak nebije do očí. Možnosť vrátiť sa z nej k striktným princípom je takmer v teoretickej rovine.
Neschopnosť správať sa podľa ekonomických zákonov, nezmyselne sa zadlžovať len, aby nedošlo k sociálnym chveniam či dokonca výbuchom, no i defenestráciám vládnucich elít, to je dnes módny a vytlieskavaný prúd. A niet takej osobnosti, ktorá by vykričala, že je to cesta slepá a rovno do najpeklitejšieho pekla. Politici všetkých smerov a vyznaní sa nastúpeného smeru držia ako predátorske čeluste. Poučenia z minulosti sú pomaly zabudnuté a nachádzajúce sa v procese účelovej sublimácie.
Od dna sme už len kúsok a onen moment precitnutia bude síce chvíľu maskovaný, ale vyvolá najhlbšiu krízu akú si súčasníci nedokážu predstaviť. Veľmi podobnú tej spred storočia vo svojich dôsledkoch, keď jediným imperatívom bolo prežitie. To nie je skepsa ani pesimizmus, ale predstava, že aj slepá cesta má svoj koniec. To bude čas, keď vekove mladé ročníky doslova vytlačia, či skôr vyženú zo štátnych a vládnych funkcií spiatočníkov a novodobých „nevedkov.“
Nastane čas striktných opatrení a riešení, ako aj blokovanie honby za ziskom v ktorejkoľvek sfére hospodárstva a spoločnosti vôbec. Zákonite a takpovediac v poslednej chvíli sa obmedzí radikálne vplyv bánk a finančného sektora na politiku, a to opätovným stanovením všeplatných kritérií na ich činnosť. Podnikateľskí skrachovanci budú tiež na vedľajšej koľaji. Najvyšším zákonom bude konečne princíp zodpovednosti za svoj život a za život svojej rodiny.
Štát už nebude stotožnený s radodajnosťou a s bájnou a plných tridsaťtri rokov všadeprítomnou „dojnou kravou.“ To všetko sa môže a bude diať v tomto svete ľavínovo
reťazovite a s prejavmi nevôle, ba až odporu, dokonca aj radikalizáciou najširších vrstiev, a síce pomaly, ale počas života jednej generácie sa začnú objavovať kontúry štátu – spoločnosti, v ktorej sa prederie na najvyššiu pozíciu človečenskosť. Dôjde k demaskovaniu odľudov, ktorí otrávili viac či menej všetky vzťahy.
Vyrovnať sa a takmer zlikvidovať v našom rodokmeni súčasníkov chamtivosť a majetníctvo, neúctu k minulosti a snahu o jej účelové preonačovanie podľa predstáv nových „vodcov“, to je syzifovská práca. Javí sa ako niečo nereálne, ba z dielne novodobých utopistov, keďže sme v nepreniknuteľnom spletenci týchto ľudských vlastností. A pritom všetci ľudkovia z politiky chcú pre masy len dobro a ešte raz dobro a ničím nie sú odlišní od svojich predchodcov prinajmenej za stopäť rokov.
Vedia, čo by chceli, ale realizačne si počínajú ako rozprávkové bytosti. Neplnia sa sľuby a záväzky, nefunguje myslený „Hrnček, var!“, tak si na spotrebu – konzum požičiame. Nie však na frontálnu podporu hospodárskych a vedecko-technických, vzdelávacích a zdravotníckych ambícií, ktoré sú vlastne nevyhnutnými potrebami, aby sme sa neocitli v bludisku krivých zrkadiel. Nielen politici a ich mediálni služobníci, ale aj lož má našťastie krátke nohy.
V minulosti bolo síce niekoľko pokusov o politiku zdravého rozumu a principiálnych pravidiel, ale doteraz sa vždy skončili víťazstvom spiatočníkov. Teda tých, ktorí neboli schopní prísť s riešeniami problémov na prospech občanov a ich štátu a nahradili ich paškvilmi, ako aj postupmi a občas aj nepochopiteľnými až absurdnými poškodzujúcimi záujmy občanov a ich štátu. Doteraz to prešlo bez následkov, lebo tak je tomu aj inde a preto nevidieť brehy „Nového sveta“.
Už v roku 1996 a potom v dvoj- až trojročných intervaloch sme mali na programe prioritne tému a vlastne výzvu docieliť „Nové myslenie v Novom svete“. Neboli sme jediní a to sa dialo aj v Európskej únii, síce obmedzene, ale predsa, a na to takpovediac doplatil odchodom z funkcie predsedu EK 1995-1999JacquesSanter. Neraz sme sa mohli oprieť aj o našich prominentných hostí a o troch-štyroch domácich ekonómov a niekoľko podnikateľov – mysliteľov.
Dnes sme v situácii, ktorá si vyžaduje skoré a jednoznačne radikálne vstupy do myslenia verejnosti a jej zástupcov – politikov. V našom štáte máme ľudí, ktorí potrebujú, aby dostali ozajstné krídla a tak napomohli k tvorbe zdrojov a ich zveľaďovaniu v investíciách opäť do ľudí. Je najvyšší čas posudzovať náš vývoj podľa známych, ale nechcených imperatívov zabetonovanými lídrami neraz na úrovni oligarchickej a v tých najbelších golieroch.
Od uplatnenia jediného imperatívu pre chod štátu a všetkého konania – na všetkých úrovniach závisí, či budeme na chvoste diania a v úpadku, alebo na špici a s vedomím, že sa nachádzame v šťastnej krajine. Takto sa dá formulovať onen dosť jednoduchý imperatív podmieňujúci beamonovský skok do zajtrajšieho dňa :„Svet a my v ňom neodkladne potrebujeme vzdelanosť a múdrosť so zrelou mladosťou, čestnosť s úctou k životu“.
P. s.
Už aj táto „májová“ vláda môže dokázať dodnes nemožné, a pritom tak jednoduché : aspoň odstrániť nedopaľky z cigariet v prírodnom prostredí, ale aj na verejných miestach – priestranstvách. Aby zmizli nelegálne skládky odpadu…, aby sme si začali zvykať, že čistota je symbolickým a do určitej miery aj prioritnou podmienkou úspešnosti k tvorbe želateľnej budúcnosti a viditeľnosti nových ľudí. A vyžadovať, aby to bolo už aj, tak ako vo viacerých štátoch sveta… To by mohla dokázať. A všetko to ostatné je vecou profesionality, odbornosti a tak trochu aj kreativity.
Postaral sa o jedinečný monument
Dámy a páni,dezilúzie sa pohybujú síce rozdielnou intenzitou, ale predsa len vo všetkých vrstvách spoločnosti. Aj úzkosť pri uvažovaní o tom, čo a ako bude – a to každodenné precitnutie do reality rozmýšľajúcich ľudí s tradičnou hodnotovou orientáciou je vskutku v nejednom prípade zrelá na pomoc psychiatra, alebo psychológa.
O tom, čo je nevyhnutné, aby sme boli opäť v ľudskej kondícii sa vyjadril Anton Barcík, ten človek, najskromnejší spomedzi skromných, ktorý sa postaral o vybudovanie duchovného stánku nad kameňolomom v Ladcoch – Skalného sanktuária. Vyčnieva nad Považím vyše desať rokov.
Je to aj najnavštevovanejšie duchovné miesto, kde človek nemôže nemyslieť na to, ako žije, ako myslí, ako je to s jeho rodinou, priateľmi, spolupracovníkmi, či nám nehrozí skaza, ako je to s jeho zdravím, ako je silná jeho viera atď.
Pri jeho zrode bol maltský páter Elias Vella, ktorý vlani, krátko pred smrťou, povedal :“Butkov je jedným z najväčších zázrakov, aké som vo svojom živote videl. …Kto by si pomyslel, že sa tento lom, v ktorom sa ťaží kameň, z ktorého sa vyrába cement, raz stanbe pútnym miestom – posvätnou horou“.
Anton Barcík je členom nášho združenia jedenásty rok, vo funkcii podpredsedu výboru, a je vnímaný ako človek novej doby. Nie pre Rad sv. Gregora, ktorý mu vlani udelil pápež František, ale pre svoju otvorenosť, úprimnosť, čestnosť, vzdelanosť a vieru v dobro, no aj pre jeho mierny optimizmus.
Môj príhovor k členom združenia, ale adresovaný aj verejnosti vznikol počas návštevy Skalného sanktuária na kopci Butkov. Spoločne tam bola skupina členov združenia, aby videli jedinečný monument, o ktorý sa pričinil jeden z nás.
Vnímajte prosím môj príhovor ako výzvu na nekompromisný návrat k najušľachtilejším ľudským vlastnostiam, aby ste sa začali brániť rozmachu zla – majetníctva, egoizmu, hrubosti, nevzdelanosti, neúcty k ľuďom ako takým a k vlastnému národu – aj etnikám a iným národom…
Tento link obsahuje príhovor Nespochybniteľné …
www.creativ.sk/data/Peter_Kasalovsky_3cast_1.mp4
Link obsahuje príhovor Postaral sa o jedinečný monument
www.creativ.sk/data/Peter_Kasalovsky_3cast_2.mp4
UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadáva.
