Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

OTS: Reakcia V. Poóra na tvrdenie primátora P. Bročku v MY Trnava

Ilustračné foto Foto: City-Arena a.s.

Reakcia V. Poóra na zavádzajúce tvrdenie primátora P. Bročku v MY Trnava: Súkromní investori zaplatili mestu za pozemok pod nákupným centrom mnohonásobok jeho hodnoty.

Trnava 24. júna (OTS) - Reakcia V. Poóra na zavádzajúce tvrdenie primátora P. Bročku v MY Trnava: Súkromní investori zaplatili mestu za pozemok pod nákupným centrom mnohonásobok jeho hodnoty

https://mytrnava.sme.sk/c/22672962/poor-reaguje-na-brocku-sme-pripraveni-vratit-city-arenu-mestu.html

„...Vladimír Poór povedal, že v iných slovenských mestách samosprávy podporujú klub, v Trnave vraj nie. Bročka má na to iný názor. „Každoročne podporujeme mládež Spartaka sumou 50 tisíc eur. A v posledných rokoch môžeme hovoriť o miliónoch eur, ktoré išli do výstavby umelých ihrísk na Slávii, ktoré využíva práve Spartak. Takisto mesto v plnej miere platí údržbu tejto infraštruktúry. V tom budeme pokračovať aj naďalej,“ zhrnul primátor a dodal, že vo vyššie spomenutých mestách samosprávy nepredávali pozemky pod štadión za 1 €.

Vladimír Poór, predseda dozornej rady City Arena, a.s.: „Odhadovanú cenu pozemkov pod štadiónom a nákupným centrom v hodnote 5,8 mil. € preplatili spoločnosti okolo City Areny viacnásobne investíciami do mestského majetku. Presná rovnica je: 5,8 miliónový pozemok ako vklad Trnavy verzus 37 miliónová investícia do mestského štadióna a mestskej infraštruktúry. Tak, ako hovorí zmluva, ktorú City Arena do bodky naplnila. Inými slovami, spoločnosti okolo City Areny zaplatili za pozemok do kasy mesta mnohonásobok hodnoty pozemku.

Navyše, nové stavby a desaťtisíce návštevníkov futbalových zápasov priniesli mestu ďalšie odvedené milióny na pravidelných daniach a poplatkoch. Ten, kto sa pýta, či sa to nedalo aj inak, by sa mal pozrieť do iných miest, ako sa trápia so svojimi štadiónmi, hoci aj ony dostali podporu zo SFZ. A áno, zvyšok platia z mestskej kasy. Menovite výstavbu svojich štadiónov si platili a prevádzku platia, alebo na ňu významne, prispievajú Trenčín, Prešov, Nitra, Košice.

Trnava za časť 5,8 miliónového pozemku dostala 37 miliónový majetok a skrášlila mesto


Trnava teda vložila do projektu City Arena svoje dlhodobo nevyužité pozemky v hodnote 5,8 milióna (cena podľa znalca) a mestu sa tento cca 6 miliónový vklad premenil na krásny futbalový štadión za 32 miliónov. K tomu sa Trnavčanom zo súkromných peňazí zrekonštruovala celá súvisiaca infraštruktúra (cesty, pešia zóna, cyklotrasa, križovatky, rekonštrukcia hradieb, chodníky, inžinierske siete...) za ďalších 5 miliónov. Ako ďalší bonus získali Trnavčania 900 podzemných parkovacích miest, čím sa pre Trnavu vyriešil problém statickej dopravy v centra mesta bez investície zo strany mestskej samosprávy.

To nie sú žiadne odhady, to je reálnych 37 miliónov, ktoré investor City Areny zo svojho účtu zaplatil stavebníkom a nehnuteľnosti previedol do vlastníctva mesta Trnava. Trnavčanom. Štadión a spomenutá infraštruktúra sú dnes už v majetku mesta, no prevádzka trnavského futbalového chrámu stojí súkromného investora naďalej 700 tisíc ročne.



37 miliónov, ktoré vďaka štadiónu pribudli v majetku mesta, nie je konečná suma.

K spomenutým 37 miliónom ešte treba pripočítať peniaze investované do hnuteľného majetku mestského štadióna, ako vybavenie VIP zóny, vrátane sky boxov, či profesionálna technika na údržbu trávnika a štadióna a mnoho iného mobiliára v hodnote ďalších niekoľko miliónov euro. To je ten doplatok, o ktorý by išlo, ak by si mesto zobralo správu štadióna bezodplatne späť. Nedá sa to však inak. Alebo ako by sa to dalo legálne urobiť bez seriózneho účtovného ocenenia a odpredaja?

Zarobil Poór milióny na nákupnom centre? Odborníci poznajú odpoveď: „Ani náhodou!“

Určite sa už niekto nadychuje k výkriku: „ale veď nákupné centrum si tam Poórovci postavili“. Áno, postavili. Za vlastné peniaze. Áno, a časť toho 5,8 miliónového pozemku, ako už bolo napísané vyššie, splatili x-násobne v cene výstavby štadióna. Pre Trnavu a jej rozpočet to bol bez irónie, obchod storočia. Takýto výhodný obchod pre svoje mesto od roku 1989 neurobil ani jeden slovenský primátor. Lebo každý, kto tomu aspoň trochu rozumie, uzná, že náklady investované do výstavby štadióna tento predaj nepokryl ani náhodou. Ale zisky mesta v podobne každoročnej dane z nehnuteľnosti a ďalších poplatkov sú vďaka tejto stavbe, v porovnaní s minulosťou, niekoľkonásobne vyššie.

Argumentácia trnavského primátora, že pomáha Spartaku 50 tisícmi eurami na mládež a dovoľuje im trénovať na mestských umelých ihriskách je pri 2 miliónovom rozpočte klubu a futbalovom nadšení Trnavčanov nedôstojná. Priam smiešna suma v porovnaní s ročným platom primátora nášho mesta. Je predsa povinnosťou mesta investovať do budovania a udržiavania športovísk a ich infraštruktúry, rovnako aj podporovať mládežnícky šport z verejných zdrojov.

Ako ďalej so stratovým štadiónom v najfutbalovejšom meste Slovenska?

Mesto Trnava by malo prestať bojovať s tými, ktorí mu chcú pomáhať, len preto, lebo pomáhali mestu aj v minulosti. Nikam to nevedie – viď stratených trnavských 100 tisíc € v osobnom súdnom spore primátora Bročku so City Arenou. Ponúkame otvorenú ruku, ďalšiu pomoc s financovaním a chceme, aby trnavský futbal a rozvoj mesta išli spoločne vpred. Presne ako pán primátor hovoríme, že si chceme sadnúť k stolu, nájsť kompromisy a pomôcť fanúšikom športu, futbalistom i všetkým Trnavčanom.

A ešte, možno sa pýtate, prečo som vôbec spolu s priateľmi išiel do investície, keď som vedel, že nebude zisková. Už som to viackrát povedal, a poviem to znovu: Chceli sme pomôcť mestu a trnavskému futbalu, ktorý milujeme. Trnave a Trnavčanom v živote vďačíme za veľa, a ak sme niekomu mohli požičané aspoň takto, symbolicky, vrátiť, som šťastný.


Zdroj: City-Arena a.s.

UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.