Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Veľký Bánhedeš po druhej svetovej vojne až do výmeny obyvateľstva patril medzi výrazne slovenské lokality, zdôraznila Hollerová Račková.
Autor TASR
Veľký Bánhedeš 26. apríla (TASR) – Slovenská komunita v obci Veľký Bánhedeš (Nagybánhegyes) v juhomaďarskej békešskej župe si v týchto dňoch pripomína odkaz výnimočnej ľudovej rozprávačky Žofie Farkasovej, známej ako „ňanička Žofka“. Pri tejto príležitosti v nedeľu slávnostne odovzdali jej zrekonštruovaný rodný dom, ktorý sa stal novým kultúrnym centrom miestnych Slovákov. V rozhovore so spravodajcom TASR v Budapešti to uviedla predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková.
Veľký Bánhedeš po druhej svetovej vojne až do výmeny obyvateľstva patril medzi výrazne slovenské lokality, zdôraznila Hollerová Račková.
„V tejto obci pôsobila ľudová rozprávačka 'ňanička Žofka' a jej rozprávky, ktoré vyšli aj knižne a boli vydané v slovenčine aj v maďarčine. Pred niekoľkými rokmi slovenská komunita získala do svojho vlastníctva rodný dom tejto ľudovej rozprávačky ňaničky Žofky,“ dodala.
Žofia Farkasová (1905 – 1997) bola jedinečná v tom, že rozprávala ľudové rozprávky po slovensky aj po maďarsky, pričom si zachovala mimoriadnu umeleckú kvalitu v oboch rečiach.
Jej tvorba bola v minulosti odborne zdokumentovaná v niekoľkých dvojjazyčných publikáciách, na ktorých sa podieľali popredné slovenské a maďarské etnologičky, ako Viera Gašparíková a Ágnes Kovácsová.
Obnova rodného domu ňaničky Žofky je výsledkom systematickej práce slovenskej komunity. V tesnej blízkosti objektu bol vybudovaný aj nový spoločenský priestor, ktorý slúži na stretávanie obyvateľov a uchovávanie tradícií. Súčasťou moderných aktivít v obci je aj pravidelné organizovanie medzinárodného výtvarného tábora za účasti umelcov zo Slovenska, Srbska (Vojvodiny) či Ruska.
Na dokumentácii histórie obce sa dlhodobo podieľa aj univerzitná docentka Mária Žiláková, rodáčka z Veľkého Bánhedeša, ktorá rediguje odbornú edíciu venovanú minulosti tejto lokality. Podobné aktivity výrazne napomáhajú návratu slovenského jazyka do verejného života obce, ktorá bola historicky jednou z najvýznamnejších slovenských enkláv v regióne, povedala predsedníčka CSSM.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Veľký Bánhedeš po druhej svetovej vojne až do výmeny obyvateľstva patril medzi výrazne slovenské lokality, zdôraznila Hollerová Račková.
„V tejto obci pôsobila ľudová rozprávačka 'ňanička Žofka' a jej rozprávky, ktoré vyšli aj knižne a boli vydané v slovenčine aj v maďarčine. Pred niekoľkými rokmi slovenská komunita získala do svojho vlastníctva rodný dom tejto ľudovej rozprávačky ňaničky Žofky,“ dodala.
Žofia Farkasová (1905 – 1997) bola jedinečná v tom, že rozprávala ľudové rozprávky po slovensky aj po maďarsky, pričom si zachovala mimoriadnu umeleckú kvalitu v oboch rečiach.
Jej tvorba bola v minulosti odborne zdokumentovaná v niekoľkých dvojjazyčných publikáciách, na ktorých sa podieľali popredné slovenské a maďarské etnologičky, ako Viera Gašparíková a Ágnes Kovácsová.
Obnova rodného domu ňaničky Žofky je výsledkom systematickej práce slovenskej komunity. V tesnej blízkosti objektu bol vybudovaný aj nový spoločenský priestor, ktorý slúži na stretávanie obyvateľov a uchovávanie tradícií. Súčasťou moderných aktivít v obci je aj pravidelné organizovanie medzinárodného výtvarného tábora za účasti umelcov zo Slovenska, Srbska (Vojvodiny) či Ruska.
Na dokumentácii histórie obce sa dlhodobo podieľa aj univerzitná docentka Mária Žiláková, rodáčka z Veľkého Bánhedeša, ktorá rediguje odbornú edíciu venovanú minulosti tejto lokality. Podobné aktivity výrazne napomáhajú návratu slovenského jazyka do verejného života obce, ktorá bola historicky jednou z najvýznamnejších slovenských enkláv v regióne, povedala predsedníčka CSSM.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
