< sekcia Slovensko

Oznamovatelia korupcie sú slabo informovaní, že majú právo na ochranu

Ilustračné foto Foto: TASR/Michal Svítok

Poukazuje na to Transparency international Slovensko, ktorá skúmala, ako inšpektoráty práce implementujú zákon o tzv. whistleblowingu.

Bratislava 6. novembra (TASR) - Oznamovatelia protispoločenskej činnosti nie sú chránení dostatočne. Ľudia sú navyše slabo informovaní, že môžu požiadať o ochranu. Poukazuje na to Transparency international Slovensko (TIS), ktorá skúmala, ako inšpektoráty práce implementujú zákon o tzv. whistleblowingu.

Zákon platí od januára. Má chrániť zamestnancov, ktorí poukážu na nekalú činnosť vo firme, kde pracujú, pred prípadným postihom od zamestnávateľa. Takýmto postihom môže byť napríklad výpoveď, preloženie na inú pozíciu či zníženie platu. Ak oznamovateľ požiada o ochranu, mal by ju dostať a zamestnávateľ by sa mu nemohol pomstiť.

"Od januára do augusta žiadny oznamovateľ priamo nepožiadal inšpektorát o ochranu. Ochranu prostredníctvom oznámenia polícii, prokuratúre či inej inštitúcii získalo len sedem oznamovateľov," konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii Zuzana Dančíková z TIS. Za nízkym počtom vidí spôsob, akým inšpektoráty práce informujú o ochrane oznamovateľov a o tom, ako o ňu žiadať. Na webe je podľa nej ťažko získať potrebné informácie.

Rovnako TIS zistila, že aj keby oznamovatelia vedeli o zákone a o tom, že môžu žiadať o ochranu, asi by im to veľmi nepomohlo. "Posielali sme podnety na deväť inšpektorátov. Jeden z inšpektorátov odpovedal na siedmy deň, šesť ich odpovedalo do dvoch týždňov a dva neodpovedali ani do dvoch týždňov. Nejaké informácie sme od nich dostali až potom, čo sme im zatelefonovali," vysvetlila Dančíková.

Pripomenula, že oznamovateľ má sedem dní na to, aby požiadal o ochranu, ak ho napríklad zamestnávateľ prepustil v dôsledku oznámenia nekalej činnosti. Z výskumu tiež vyplynulo, že ak by aj inšpektoráty práce odpovedali včas, zrejme by nepomohlo ani to. "Päť z ôsmich inšpektorátov nezistilo z týchto žiadostí, prosieb o radu, že by mohlo ísť o oznamovateľa, a teda neposkytli mu potrebné informácie," objasnila Dančíková s tým, že navyše inšpektoráty neposkytli možnému oznamovateľovi potrebné informácie.

TIS sa pri výskume obrátila na Národný inšpektorát práce a osem krajských inšpektorátov. Národného inšpektorátu sa pýtala na finančné a personálne kapacity na implementáciu zákona, ako informoval svojich zamestnancov o nových povinnostiach a ako informuje verejnosť o možnosti ochrany. Ochranu oznamovateľov skúmala TIS aj pomocou mystery shoppingu. Jej pracovník sa anonymne alebo pod vymyslenou identitou oznamovateľa obrátil na osem krajských inšpektorátov práce a Národný inšpektorát práce. Žiadal ich o radu.

TIS ocenila, že inšpektoráty práce odpovedali aj na anonymné podnety a dokonca odpovedali bez ohľadu na to, či išlo o trvalý pracovný pomer, alebo o iný typ pracovného vzťahu. "Čo tiež nemusí byť pravidlo," poznamenala Dančíková.

Právnik TIS Pavel Nechala konštatoval, že na Slovensku panuje veľká neznalosť o týchto právnych nástrojoch a o ochrane. Poukázal na Srbsko, kde prebehla podľa jeho slov veľká informačná kampaň. "U nás k ničomu takému nedošlo. Naopak, ten spôsob informovania je deklaratórny, používajú sa zákonné termíny, ktoré sú nezrozumiteľné pre bežného používateľa. Takže reálne zákon je na papieri, ale nie v praxi," doplnil.

Nechala zdôraznil potrebu zvýšenia pozornosti verejnosti. Treba podľa neho tiež upraviť webstránku inšpektorátu práce a hľadať iné komunikačné kanály, ako o možnosti ochrany informovať zamestnancov. "Musia sa uskutočniť zmeny v prešetrovaní podnetov a v poskytovaní rád. Je potrebné vypracovať modelové prípady, čo najviac priblížiť aj samotným zamestnancom inšpektorátov, aby správne poskytovali radu," uviedol. Zároveň treba podľa neho personálne aj finančne posilniť inšpektoráty práce, ak sú ich kapacity nedostatočné.

Ľudia by už čoskoro mali byť lepšie informovaní o možnostiach ochrany pre oznamovateľov korupcie. Národný inšpektorát práce totiž vydá informačnú brožúrku. Pracuje aj na sprehľadnení svojej webstránky. TASR to v reakcii na vyjadrenia TIS potvrdila hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.