Quantcast
< sekcia Slovensko

Historik P. Chorvát: Na SR je približne 230 opevnení z čias prvej ČSR

Na snímke vedecký pracovník Vojenského historického ústavu Peter Chorvát počas rozhovoru pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR) 18. novembra 2018 v Bratislave. Foto: TASR - Pavol Zachar

V súčasnosti sa viaceré pevnostné objekty po odpredaji armádou dostali napríklad na Záhorí do súkromných rúk.

Bratislava 24. apríla (TASR) - Na Slovensku existuje približne 230 opevnení z čias prvej Československej republiky (ČSR). Tieto ľahké a ťažké objekty československých opevnení vybudovali v rokoch 1933 až 1938. Pre TASR to priblížil historik z Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Chorvát.

Vzhľadom na niekoľko geopolitických zmien počínajúc rokom 1938 a fakt, že sa z pôvodných československých opevnení zachovalo len torzo, je ich súčasná potenciálna hodnota využitia otázna. To je ovplyvnené aj technológiami používanými v súčasných vojnových konfliktoch.

"Otázka kvality československých opevnení v roku 1938 úzko súvisí s tým, že proces ich výstavby nebol ukončený, oficiálne mal prebiehať až do roku 1951. To znamená, že žiaden z objektov nebol vybudovaný a bojaschopný na 100 percent. Niektorým chýbali len určité detaily, iným dokonca špeciálne zbrane, ktoré existovali len v prototypoch - delostrelecké objekty. Rozdiely existovali aj v úsekoch vzhľadom na regióny výstavby. Vysokú bojovú pripravenosť dosiahli objekty postavené v bratislavskom predmostí. Netreba pritom zabúdať na enormne vysoké investície, ktoré táto výstavba pohltila. Napríklad len v roku 1937 vyčlenilo Ministerstvo národnej obrany na opevňovanie astronomickú sumu 2, 45 miliardy Kčs," priblížil historik.

Po prijatí tzv. Mníchovskej dohody Nemci využívali obsadené objekty na výcvik a skúsenosti z neho už v roku 1940 aplikovali pri útoku na západ (Belgicko, Holandsko a Francúzsko). Opevňovanie problematických úsekov hraníc alebo strategicky dôležitých priestorov pritom prebiehalo vo viacerých európskych krajinách vrátane Nemecka. Podľa slov historika aj nedokončené objekty pritom mohli byť v roku 1938 bránené ich posádkami. Odolnosť objektov by sa teda rovnala najmä odolnosti ich posádok.

V súčasnosti sa viaceré pevnostné objekty po odpredaji armádou dostali napríklad na Záhorí do súkromných rúk. "Čo sa týka opevnení v bratislavskej Petržalke, v ktorých vznikli múzeá - Múzeum petržalského opevnenia, Zachráňme petržalské bunkre a podobne, tie sú vo vlastníctve Vojenského historického ústavu," povedal Chorvát.

Ako priblížil, československé opevnenia na Slovensku sa začali budovať postupne od roku 1933. "Ich masová výstavba prebiehala najmä v rokoch 1937 - 1938. Nájsť iný účel pre tieto objekty v súčasnosti je veľmi ťažké. Viaceré z nich fungujú len ako spomínané múzeá," objasnil ďalej pre TASR.

Československé opevnenia po roku 1945, ktoré zostali po okupácii, boli československou armádou znova zaevidované a využívané. "V rokoch 1952 - 1955 existoval v Československu jediný pevnostný útvar - 8. pevnostná brigáda. Tá využívala 90 - 120 pevnostných objektov na Záhorí a aj niekoľko objektov opevnenia v bratislavskom predmostí. V roku 1968 sa do jedného ťažkého objektu v Petržalke vlámali príslušníci sovietskej armády," uzavrel Chorvát.