FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Súdny dvor EÚ reagoval vo svojom nedávnom rozsudku na otázky Najvyššieho správneho súdu SR vo veci BAJI Trans.
Autor TASR
Bratislava 7. augusta (TASR) - Mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania slúži podľa advokáta Petra Kubinu výlučne na nápravu právnych omylov, ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste. Na sociálnej sieti vyjadril presvedčenie, že nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci BAJI Trans odsúdeného Mariana Kočnera v kauze televíznych zmeniek na slobodu nedostane.
„Ak by sa mu nakoniec podarilo dosiahnuť zníženie jeho 19-ročného trestu, nebude to pre rozsudok Súdneho dvora EÚ, ale výlučne vďaka novele Trestného zákona prijatej súčasnou vládnou koalíciou,“ podotkol. Poukázal pritom na skutočnosť, že zásada „lex mitior“, teda povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu Trestného zákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou Ústavy SR a Trestného zákona.
„Mimoriadne opravné prostriedky slúžia výlučne na nápravu omylov právnych (dovolanie) alebo skutkových (obnova konania), ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste, pričom dovolacie dôvody a dôvody obnovy konania sú relatívne úzko a taxatívne vymedzené zákonom,“ zdôraznil. To podľa jeho slov znamená, že ak súd zruší právoplatný rozsudok na základe dovolania alebo obnovy konania, vec súčasne vráti na nové konanie buď odvolaciemu, alebo prvostupňovému súdu a tento súd v prípade ukladania trestu je povinný postupovať podľa neskôr účinného zákona, ak je tento pre obžalovaného priaznivejší než zákon, podľa ktorého mu bol uložený pôvodný trest.
Na to, aby najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ pomohol Kočnerovi skrátiť právoplatne uložený trest, sú podľa neho nevyhnutné odpovede na tri otázky - či pri ukladaní trestu išlo o aplikáciu práva EÚ, či zmena zákona znižujúca trestnú sadzbu prijatá po právoplatnosti odsúdenia môže alebo nemôže byť sama o sebe dôvodom na podanie dovolania a či takáto zmena zákona nadobudla účinnosť po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania. „Právny základ na ich zodpovedanie spôsobom priaznivým pre odsúdeného neexistuje,“ dodal.
Súdny dvor EÚ reagoval vo svojom nedávnom rozsudku na otázky Najvyššieho správneho súdu SR vo veci BAJI Trans. Zdôraznil, že zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia Trestného zákona sa vzťahuje aj na sankciu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva kvalifikovaná ako správna sankcia, pokiaľ má v zmysle práva Únie trestnoprávnu povahu. Táto zásada sa musí podľa súdu uplatniť aj na úrovni kasačnej sťažnosti, ak je táto sťažnosť súčasťou riadneho priebehu konania, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodnutie, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, považuje podľa vnútroštátneho práva za právoplatné. Podľa advokáta Michala Mandzáka bude mať tento rozsudok významný vplyv aj na trestné dovolania.
„Ak by sa mu nakoniec podarilo dosiahnuť zníženie jeho 19-ročného trestu, nebude to pre rozsudok Súdneho dvora EÚ, ale výlučne vďaka novele Trestného zákona prijatej súčasnou vládnou koalíciou,“ podotkol. Poukázal pritom na skutočnosť, že zásada „lex mitior“, teda povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu Trestného zákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou Ústavy SR a Trestného zákona.
„Mimoriadne opravné prostriedky slúžia výlučne na nápravu omylov právnych (dovolanie) alebo skutkových (obnova konania), ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste, pričom dovolacie dôvody a dôvody obnovy konania sú relatívne úzko a taxatívne vymedzené zákonom,“ zdôraznil. To podľa jeho slov znamená, že ak súd zruší právoplatný rozsudok na základe dovolania alebo obnovy konania, vec súčasne vráti na nové konanie buď odvolaciemu, alebo prvostupňovému súdu a tento súd v prípade ukladania trestu je povinný postupovať podľa neskôr účinného zákona, ak je tento pre obžalovaného priaznivejší než zákon, podľa ktorého mu bol uložený pôvodný trest.
Na to, aby najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ pomohol Kočnerovi skrátiť právoplatne uložený trest, sú podľa neho nevyhnutné odpovede na tri otázky - či pri ukladaní trestu išlo o aplikáciu práva EÚ, či zmena zákona znižujúca trestnú sadzbu prijatá po právoplatnosti odsúdenia môže alebo nemôže byť sama o sebe dôvodom na podanie dovolania a či takáto zmena zákona nadobudla účinnosť po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania. „Právny základ na ich zodpovedanie spôsobom priaznivým pre odsúdeného neexistuje,“ dodal.
Súdny dvor EÚ reagoval vo svojom nedávnom rozsudku na otázky Najvyššieho správneho súdu SR vo veci BAJI Trans. Zdôraznil, že zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia Trestného zákona sa vzťahuje aj na sankciu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva kvalifikovaná ako správna sankcia, pokiaľ má v zmysle práva Únie trestnoprávnu povahu. Táto zásada sa musí podľa súdu uplatniť aj na úrovni kasačnej sťažnosti, ak je táto sťažnosť súčasťou riadneho priebehu konania, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodnutie, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, považuje podľa vnútroštátneho práva za právoplatné. Podľa advokáta Michala Mandzáka bude mať tento rozsudok významný vplyv aj na trestné dovolania.
