Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 22. február 2024Meniny má Etela
< sekcia Slovensko

Pellegrini: Musíme sa stať živými pamätníkmi a nezabudnúť na obete

Peter Pellegrini, archívna snímka. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Dodal, že Slovensko je v súčasnosti ostrovom pokoja, mieru, stability a bezpečia pre všetkých, ktorí v krajine žijú.

Ostrý Grúň/Kľak 21. januára (TASR) – Živí pamätníci Krvavej nedele 21. januára 1945, keď nacisti v Kľakovskej doline vyvraždili obyvateľov a vypálili dediny, postupne odchádzajú na večnosť. My ostatní preto nesmieme dopustiť, aby svedectvom na tragické udalosti zostali len nemé pamätníky, všetci sa musíme stať živými pamätníkmi a nezabudnúť. Uviedol to v nedeľu na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 73. výročia vypálenia obcí Ostrý Grúň a Kľak v Žarnovickom okrese podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD).

Ako v tejto súvislosti pripomenul, bolo povinnosťou občanov Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) urobiť reparát a napraviť chybu spred štyroch rokov. Už sa nemusia hanbiť za to, kto stojí na čele BBSK.

"Som rád, že sme ten reparát urobili. Vďaka tomu dnes vystúpi zástupca banskobystrickej župy, nie preto, aby sa týmto udalostiam vysmieval a opovrhoval nimi, ale aby v mene nového vedenia župy vzdal na mieste pokropenom krvou obetí fašistického besnenia úctu a vďaku," zdôraznil Pellegrini.

Dodal, že Slovensko je v súčasnosti ostrovom pokoja, mieru, stability a bezpečia pre všetkých, ktorí v krajine žijú.

Pamiatku obetí Krvavej nedele si uctil i poslanec Národnej rady SR Boris Kollár (Sme Rodina). Konštatoval, že po Slovensku sa šíria pomýlené ideológie, "s ktorými nechceme mať nič spoločné".

"Niečo podobné zažila aj naša rodina, polovica mojich predkov zahynula v koncentračných táboroch," povedal Kollár. Vyzdvihol hrdinskosť a silu ducha obyvateľov Ostrého Grúňa a Kľaku, ktorí sa po druhej svetovej vojne dokázali vrátiť do obcí a vybudovať ich do súčasnej podoby.

Masaker v Kľakovskej doline je spôsobom vykonania považovaný za najbrutálnejší vojnový zločin spáchaný na území našej krajiny. Za pomoc partizánom nemecké nacistické ozbrojené zložky v spolupráci so slovenskými kolaborantmi zavraždili 148 obyvateľov, prevažne ženy, deti a starých ľudí. Následne ich dediny vypálili.