Bratislava 2. januára (TASR) - Zo systému zdravotníctva sa vytráca solidarita a rok 2025 trend ešte viac prehĺbil. V rámci hodnotenia zdravotníctva v uplynulom roku na to poukázal poslanec Národnej rady SR za KDH Peter Stachura. Historicky najvyšší rozpočet v zdravotníctve podľa neho priniesol iba sociálny zmier, nie zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

„Historický rozpočet priniesol iba sociálny zmier, bez vízie zmeny a s pokračujúcim zhoršovaním dostupnosti služieb predovšetkým pre chronicky chorých a nízkopríjmových pacientov,“ uviedol Stachura.

Podľa neho majú lepší prístup k zdravotnej starostlivosti najmä ľudia, ktorí nemajú závažné chronické ochorenia a dokážu si za služby zaplatiť. „Situácia sa zásadne mení, keď na to osoby nemajú alebo trpia závažnými chronickými ochoreniami. Práve vtedy, keď sa musia spoľahnúť na solidaritu v systéme, nastáva problém,“ podotkol. Títo pacienti podľa neho často narážajú na dlhé čakacie lehoty na operácie či obmedzený prístup k inovatívnym liekom.

Stachura kritizoval aj rozdelenie približne 8,2 miliardy eur z verejného zdravotného poistenia. Podľa neho sa prostriedky aj v roku 2025 rozdeľovali nerovnomerne, nie na základe potreby, výkonu, efektivity či kvality, ale často na základe netransparentných a nesystémových nastavení alebo lepšieho lobingu.

V ambulantnom sektore podľa poslanca síce prebehol poplatkový audit, ministerstvo zdravotníctva ho však odmietlo v plnom rozsahu zverejniť. „V systéme nedošlo k zmene zlého úhradového mechanizmu, ktorý nezabezpečuje férové financovanie všetkých ambulancií a efektívne využívanie siete. Zlý úhradový mechanizmus potencuje návštevy a vyšetrenia, bráni prirodzenej generačnej výmene lekárov a je pre niektoré špecializácie likvidačný,“ dodal.

Pri ústavnej zdravotnej starostlivosti poukázal na rast mzdových nákladov zdravotníkov, ktoré v roku 2025 predstavovali takmer 390 miliónov eur. Takýto nárast považuje pri súčasnej ekonomickej výkonnosti Slovenska za dlhodobo neudržateľný. Kritizoval aj absenciu centrálneho obstarávania a riešenia chronického zadlžovania štátnych nemocníc.

Za problém označil aj stagnáciu v oblasti liekovej politiky. „Naďalej pretrvávajú všetky negatívne dosahy referencovania cien liekov na priemer troch najnižších v EÚ. Výsledkom je, že síce máme lacné lieky, no tie sú často nedostupné,“ vysvetlil. Upozornil aj na spomalenie vstupu inovatívnych liekov do kategorizácie. „Aktuálne je väčšia lieková reforma v mimorezortnom pripomienkovom konaní a mala by priniesť riešenie niektorých parciálnych problémov,“ doplnil.

O úspešnom roku sa podľa Stachuru nedá hovoriť ani v oblasti personálneho manažmentu. „Nedarí sa nám podporiť generačnú výmenu, najmä lekárov v ambulanciách, a stále nebezpečne rastie úbytok mladých sestier do 40 rokov,“ poznamenal. Tvrdí, že sektor stagnuje aj v elektronickom zdravotníctve, kde sa nepodarilo naštartovať žiaden zásadný program.

Poukázal tiež na pokračujúci legislatívny zmätok a meškanie viacerých projektov, či už v oblasti poplatkov v zdravotníctve, nastavenia záchrannej zdravotnej služby alebo výstavby univerzitnej nemocnice v Bratislave. Za problematické považuje aj šírenie nevedeckých informácií zo strany splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, ktoré podľa neho nahlodávali dôveru verejnosti v očkovanie.