Quantcast
< sekcia Slovensko

Pamätníci: Rozdelenie ČSFR bol politický vývoj i rozhodnutie elít

Na snímke zľava riaditeľ Knižnice Václava Havla Michael Žantovský, predseda Ústavného súdu ČR Pavel Rychetský, sociologička Soňa Szomolányi, advokát Jan Kalvoda a na monitore politik a sociológ Martin Bútora (na obrazovke) počas diskusie o rozdelení Česko-Slovenska v Knižnici Václava Havla. Praha, 23. novembra 2022. Foto: TASR - Barbora Vizváryová

Podľa sociologičky Sone Szomolányi bola v otázke rozdelenia silnejšia úloha aktérov vtedajšieho politického režimu než historické tendencie.

Praha 24. novembra (TASR) - Rozdelenie spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1993 bolo podľa niektorých pamätníkov súčasťou politického vývoja, ale do veľkej miery išlo o rozhodnutie politických elít. V Knižnici Václava Havla o tom v stredu večer diskutovali hostia Michaela Žantovského – predseda českého Ústavného súdu (ÚS) Pavel Rychetský, advokát a bývalý minister spravodlivosti ČR Jan Kalvoda, sociologička Soňa Szomolányi a bývalý politik a sociológ Martin Bútora, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Na jednej strane nepochybne zohrali úlohu jednotlivci," povedal predseda českého ÚS Rychetský. "Všetci si pamätáme, ako sedel Václav Klaus s Mečiarom pod tým stromom pri vile Tugendhat," dodal. O rozdelenie Česko-Slovenska sa podľa neho usiloval práve vtedajší český premiér Václav Klaus. "Som presvedčený, že Klaus nestál o spoločný štát, pretože tam by nemal dominantnú rolu v politickej sfére a musel by sa deliť," povedal Rychetský.

Na druhej strane si myslí, že to bol do istej miery vývoj. "Nepochybujem o tom, že skôr či neskôr by celkom legitímne slovenské ašpirácie na vlastnú štátnosť boli naplnené," dodal.

Podľa sociologičky Sone Szomolányi bola v otázke rozdelenia silnejšia úloha aktérov vtedajšieho politického režimu než historické tendencie. Rozdelenie spoločného štátu podľa jej slov nevyhnutné nebolo, avšak neskončilo sa zle. Zdôraznila, že je to vďaka členstvu oboch štátov v Európskej únii.

Súhlasila s Rychetským v tom, že na rozdelení republiky mal primárne záujem Václav Klaus, a to najmä z ekonomických dôvodov. "Slovensko bolo považované za ekonomické bremeno, ktoré by nedovolilo robiť rýchle reformy, ktoré mal v pláne," vysvetlila sociologička.

Jan Kalvoda si nemyslí, že to celé bol výsledok Klausovej vôle. "Myslím si, že vývoj ho už predbehol a už na tom nemal až taký podiel," uviedol bývalý minister spravodlivosti.

Slovensko ako samostatný štát muselo podľa Bútoru hľadať novú identitu. "Stratili sme domov, ktorý bol rozlohou väčší, ekonomicky dôležitý a medzinárodne uznávaný," povedal sociológ. Pozitívom bolo podľa jeho názoru to, že nepokračovali hádky medzi oboma štátmi. „Prispelo to k tomu, že si obidva štáty ešte väčšmi k sebe našli cestu a zblížili sa,“ dodal.

Šéf českého ÚS si myslí, že aj Česko rozdelením na určitý času stratilo dobrú značku. "Československo bola vo svete historicky od začiatku 20. storočia dobrá značka, dobrý pojem. Ak sme niečo získali, tak znova utvrdenie v tom, že niet zhubnejšej ideológie, než je nacionalizmus," uzavrel Rychetský.



(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)