Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 6. marca (TASR) - Národná rada (NR) SR prijala 8. novembra 2022 novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, na základe ktorej sa 6. marec stal pamätným dňom - Dňom obetí pandémie COVID-19. Prvýkrát sa pripomínal v roku 2023.
„Pandémia COVID-19 zásadne ovplyvnila životy ľudí nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najväčšiu traumu spôsobila rodinám, ktorým vzala ich blízkych,“ uviedli predkladatelia k návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch. Dátum 6. marec zvolili preto, lebo 6. marca 2020 sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Infikovaný bol 52-ročný muž z Kostolišťa pri Malackách.
O mesiac neskôr, 6. apríla 2020, sa na Slovensku potvrdili prvé dve úmrtia na ochorenie COVID-19. Odvtedy pripravil covid na Slovensku o život viac ako 21.000 ľudí.
Antigénové testovanie na Covid-19 počas celoplošného skríningu v košickej mestskej časti Džungla. Testovalo sa tu v autobusoch MHD v depe DPMK na Hornádskej 10. Košice 24. januára 2021.Foto: TASR - Milan Kapusta
Pandémia sa na Slovensku prevalila v troch hlavných vlnách. Prvá vlna prebehla od marca 2020 do júna 2020. Druhá sa začala na jeseň 2020 a trvala do jari 2021. Priniesla najväčší nárast počtu obetí, pribudlo ich približne 12.000. Tretia vlna, ktorej trvanie sa datuje od jesene 2021 do jari 2022, sa vyznačovala najprudším nárastom počtu prípadov - približne 1,5 milióna.
Konfrontované s pandémiou boli vlády Petra Pellegriniho (marec 2020), Igora Matoviča (marec 2020 - apríl 2021), Eduarda Hegera (apríl 2021 - máj 2023) a v záverečnej fáze aj úradnícka vláda Ľudovíta Ódora (od mája 2023).
Prvým človekom infikovaným vírusom SARS-CoV-2 na svete bol 55-ročný muž z čínskej provincie Chu-pej, ktorý sa nakazil už 17. novembra 2019. Práve z metropoly tejto provincie Wu-chanu sa smrteľný koronavírus postupne rozšíril do celého sveta a spôsobil pandémiu.
Už 30. januára 2020 vyhlásil Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stav globálnej zdravotnej núdze. Nový druh koronavírusu dostal 11. februára 2020 podľa WHO nové pomenovanie COVID-19 - skratka „CO“ zastupuje slovo korona, „VI“ znamená vírus a „D“ označuje anglické slovo disease, teda ochorenie.
V súvislosti s pandémiou bola na Slovensku vyhlásená mimoriadna situácia a núdzový stav v nemocniciach. Prijali sa viaceré ochranné opatrenia s rôznou dĺžkou trvania. Došlo k zatvoreniu škôl, reštauračných zariadení, väčšiny obchodných prevádzok s výnimkou potravín, lekární a drogérie. Zakázali sa hromadné podujatia, zaviedla sa povinnosť nosiť rúška, určili sa hodiny v obchodoch vyčlenené pre seniorov alebo obmedzený počet zákazníkov v predajni.
Na snímke dobrovoľníci na testovacom mieste drive-through na bratislavskom letisku M. R. Štefánika za pomoci autobusov DPB počas celoplošného skríningu na ochorenie COVID 19 na Slovensku. Bratislava, 23. januára 2021.Foto: TASR - Michal Svítok
Na prelome októbra a novembra 2020 sa na Slovensku uskutočnilo aj celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19. Dokopy sa otestovalo 3.625.332 ľudí. Počas druhého kola plošného testovania 7. - 8. novembra sa otestovalo 2.044.855 ľudí.
Počas Vianoc 26. decembra 2020 prišlo na Slovensko do Fakultnej nemocnice v Nitre prvých 10.000 dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Ako prvého za prítomnosti médií zaočkovali lekára, odborníka na tropickú medicínu, infektológa Vladimíra Krčméryho, ktorý bol aj členom permanentného ústredného krízového štábu.
Mimoriadna situácia, ktorú vláda SR vyhlásila 11. marca 2020 s účinnosťou od nasledujúceho dňa, prestala platiť 15. septembra 2023.
V januári 2024 vymenovala vláda Roberta Fica (Smer-SD) poslanca NR SR Petra Kotlára za splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Pandémia COVID-u sa stala predmetom policajného vyšetrovania. Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) založil 21. októbra 2024 vyšetrovací tím, ktorý mal prešetriť postup štátu.
