Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Hoci slovenské baníctvo pozná mnoho nešťastí, až udalosť z 10. augusta 2009 sa stala impulzom pre vznik oficiálneho pamätného dňa.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Handlová/Bratislava 10. augusta (TASR) - Každoročne sa 10. augusta o 9.30 h nad Handlovou rozozvučí kostolný zvon. Jeho hlas pripomína tragickú udalosť z roku 2009 a zároveň Pamätný deň obetí banských nešťastí, známy aj ako Deň bielych ruží. Je to chvíľa, keď sa Slovensko skláňa pred pamiatkou stoviek mužov, ktorí odišli do podzemia za prácou, ale k svojim rodinám sa už nikdy nevrátili.
Hoci slovenské baníctvo pozná mnoho nešťastí, až udalosť z 10. augusta 2009 sa stala impulzom pre vznik oficiálneho pamätného dňa. V tento pondelok došlo v Bani Handlová, v šachte Východ, k požiaru v starej chodbe. Krátko po pol desiatej dopoludnia nastal výbuch uhoľných plynov, ktorý si vyžiadal 20 ľudských životov, z toho deviatich baníkov a 11 banských záchranárov.
Išlo o najväčšiu banskú tragédiu v novodobých dejinách Slovenska. Rozsah nešťastia a smútok, ktorý zasiahol celú krajinu, viedli v roku 2010 k legislatívnej zmene. Národná rada SR schválila 10. august za Pamätný deň obetí banských nešťastí.
Prvýkrát si ho Slovensko oficiálne pripomenulo v roku 2011. Odvtedy je biela ruža symbolom nevinnosti obetí a zelené lístky na nej symbolom nádeje, že sa podobná tragédia už nezopakuje.
Tragédia v Handlovej zároveň pripomenula verejnosti dôležitosť poslania banských záchranárov. Pri výbuchu zahynulo všetkých 11 záchranárov z Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS) v Prievidzi, ktorí sa snažili pomôcť svojim kolegom.
Aj po definitívnom ukončení ťažby uhlia na hornej Nitre, v Handlovej v roku 2021 a v Novákoch koncom roka 2023, zostáva HBZS v Prievidzi naďalej v pohotovosti. Bane ani po zatvorení „nespia“. Podzemie je dynamický priestor, kde je potrebné neustále monitorovať hladinu plynov, vetranie a stabilitu chodieb. Banskí záchranári dnes pôsobia ako tichí strážcovia uzavretého podzemia, pripravení kedykoľvek zasiahnuť pri technických haváriách či požiaroch v neaktívnych baniach.
Pamätný deň je venovaný všetkým obetiam historicky zmapovaných banských nešťastí na území Slovenska. Ide o spomienku na 476 obetí, ktoré zahynuli v baniach na hornej Nitre, a približne 300 ďalších, ktorí prišli o život pri ťažbe kovov a iných nerastných surovín po celej krajine.
K nešťastiam dochádzalo najmä v oblasti Banskej Štiavnice v 19. storočí v dôsledku prievalov vôd a technických zlyhaní. V novodobej histórii baníctva patria medzi ne aj tragédie v Novákoch - výbuch metánu z 25. apríla 1989 so štyrmi obeťami a zával po prievale rozmočených nadložných hornín zo 16. novembra 2006, ktorý si rovnako vyžiadal štyri životy.
Historické záznamy z rudných baní v Banskej Štiavnici, Kremnici či Rožňave hovoria o stovkách anonymných obetí z čias, keď bezpečnosť práce ešte nebola prioritou. Každý kríž pri banskej ceste alebo pamätná tabuľa v baníckych mestách pripomína cenu, ktorú krajina zaplatila za svoje nerastné bohatstvo.
Tohtoročný pamätný deň zastihuje región hornej Nitry v procese hlbokej transformácie. Po viac ako storočí sa éra priemyselnej ťažby uhlia uzavrela. Každodenná realita miest ako Handlová a Prievidza sa zmenila. Fáranie tisícov mužov do podzemia za „čiernym zlatom“ ustúpilo ekologickým cieľom a ekonomickej realite.
Transformácia priniesla nové fabriky aj pestovanie paradajok v skleníkoch vyhrievaných banskou vodou. Región si však naďalej zachováva identitu vyplývajúcu zo stáročnej histórie. Banícke spolky a cechy po celom Slovensku, či už v Pezinku, Banskej Štiavnici, Spišskej Novej Vsi alebo Rožňave, zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, aby sa remeslo nestalo len informáciou v učebniciach.
Nosenie uniforiem, organizovanie šachtágov a udržiavanie baníckych piesní sú formou úcty k predkom a ich ťažkej práci. Rovnako ako symbolická biela ruža, ktorá svojou farbou predstavuje čistotu a nevinnosť tých, ktorí zahynuli bez vlastného zavinenia.
Zelené lístky kvetu sú symbolom nádeje a nového života. Každoročné kladenie bielych ruží k pamätníkom nie je len formálnym aktom ústavných činiteľov, ale predovšetkým osobným gestom rodín, ktoré v podzemí stratili otcov, synov a bratov.
V Handlovej, pri pamätníku na Ulici 29. augusta, sa preto 10. augusta stretávajú delegácie baníckych miest z celého Slovenska. Tento akt solidarity ukazuje, že banícke spoločenstvo drží spolu bez ohľadu na to, či ide o uhoľné revíry alebo historické banské mestá.
Hoci sa brány slovenských uhoľných baní definitívne zatvorili, 10. august zostáva dňom, keď sa čas na chvíľu zastaví. Odkaz banských obetí je dnes mementom pre bezpečnosť v akomkoľvek povolaní a zároveň výzvou k ľudskosti a solidarite.
Zdroje:
https://www.handlova.sk/
https://www.hbp.sk/
https://www.banskazachranka.sk/
https://www.culture.gov.sk/
Hoci slovenské baníctvo pozná mnoho nešťastí, až udalosť z 10. augusta 2009 sa stala impulzom pre vznik oficiálneho pamätného dňa. V tento pondelok došlo v Bani Handlová, v šachte Východ, k požiaru v starej chodbe. Krátko po pol desiatej dopoludnia nastal výbuch uhoľných plynov, ktorý si vyžiadal 20 ľudských životov, z toho deviatich baníkov a 11 banských záchranárov.
Išlo o najväčšiu banskú tragédiu v novodobých dejinách Slovenska. Rozsah nešťastia a smútok, ktorý zasiahol celú krajinu, viedli v roku 2010 k legislatívnej zmene. Národná rada SR schválila 10. august za Pamätný deň obetí banských nešťastí.
Prvýkrát si ho Slovensko oficiálne pripomenulo v roku 2011. Odvtedy je biela ruža symbolom nevinnosti obetí a zelené lístky na nej symbolom nádeje, že sa podobná tragédia už nezopakuje.
Tragédia v Handlovej zároveň pripomenula verejnosti dôležitosť poslania banských záchranárov. Pri výbuchu zahynulo všetkých 11 záchranárov z Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS) v Prievidzi, ktorí sa snažili pomôcť svojim kolegom.
Aj po definitívnom ukončení ťažby uhlia na hornej Nitre, v Handlovej v roku 2021 a v Novákoch koncom roka 2023, zostáva HBZS v Prievidzi naďalej v pohotovosti. Bane ani po zatvorení „nespia“. Podzemie je dynamický priestor, kde je potrebné neustále monitorovať hladinu plynov, vetranie a stabilitu chodieb. Banskí záchranári dnes pôsobia ako tichí strážcovia uzavretého podzemia, pripravení kedykoľvek zasiahnuť pri technických haváriách či požiaroch v neaktívnych baniach.
Pamätný deň je venovaný všetkým obetiam historicky zmapovaných banských nešťastí na území Slovenska. Ide o spomienku na 476 obetí, ktoré zahynuli v baniach na hornej Nitre, a približne 300 ďalších, ktorí prišli o život pri ťažbe kovov a iných nerastných surovín po celej krajine.
K nešťastiam dochádzalo najmä v oblasti Banskej Štiavnice v 19. storočí v dôsledku prievalov vôd a technických zlyhaní. V novodobej histórii baníctva patria medzi ne aj tragédie v Novákoch - výbuch metánu z 25. apríla 1989 so štyrmi obeťami a zával po prievale rozmočených nadložných hornín zo 16. novembra 2006, ktorý si rovnako vyžiadal štyri životy.
Historické záznamy z rudných baní v Banskej Štiavnici, Kremnici či Rožňave hovoria o stovkách anonymných obetí z čias, keď bezpečnosť práce ešte nebola prioritou. Každý kríž pri banskej ceste alebo pamätná tabuľa v baníckych mestách pripomína cenu, ktorú krajina zaplatila za svoje nerastné bohatstvo.
Tohtoročný pamätný deň zastihuje región hornej Nitry v procese hlbokej transformácie. Po viac ako storočí sa éra priemyselnej ťažby uhlia uzavrela. Každodenná realita miest ako Handlová a Prievidza sa zmenila. Fáranie tisícov mužov do podzemia za „čiernym zlatom“ ustúpilo ekologickým cieľom a ekonomickej realite.
Transformácia priniesla nové fabriky aj pestovanie paradajok v skleníkoch vyhrievaných banskou vodou. Región si však naďalej zachováva identitu vyplývajúcu zo stáročnej histórie. Banícke spolky a cechy po celom Slovensku, či už v Pezinku, Banskej Štiavnici, Spišskej Novej Vsi alebo Rožňave, zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, aby sa remeslo nestalo len informáciou v učebniciach.
Nosenie uniforiem, organizovanie šachtágov a udržiavanie baníckych piesní sú formou úcty k predkom a ich ťažkej práci. Rovnako ako symbolická biela ruža, ktorá svojou farbou predstavuje čistotu a nevinnosť tých, ktorí zahynuli bez vlastného zavinenia.
Zelené lístky kvetu sú symbolom nádeje a nového života. Každoročné kladenie bielych ruží k pamätníkom nie je len formálnym aktom ústavných činiteľov, ale predovšetkým osobným gestom rodín, ktoré v podzemí stratili otcov, synov a bratov.
V Handlovej, pri pamätníku na Ulici 29. augusta, sa preto 10. augusta stretávajú delegácie baníckych miest z celého Slovenska. Tento akt solidarity ukazuje, že banícke spoločenstvo drží spolu bez ohľadu na to, či ide o uhoľné revíry alebo historické banské mestá.
Hoci sa brány slovenských uhoľných baní definitívne zatvorili, 10. august zostáva dňom, keď sa čas na chvíľu zastaví. Odkaz banských obetí je dnes mementom pre bezpečnosť v akomkoľvek povolaní a zároveň výzvou k ľudskosti a solidarite.
Zdroje:
https://www.handlova.sk/
https://www.hbp.sk/
https://www.banskazachranka.sk/
https://www.culture.gov.sk/
