Bratislava 4. júla (TASR) - Za hranicami Slovenska žije takmer tretina národa. Hoci sú ľudia roztrúsení po celom svete, stále tvoria živú a dôležitú súčasť slovenskej identity. Práve im je venovaný Pamätný deň SR - Deň zahraničných Slovákov. Pripomína sa 5. júla a tento deň nie je len spomienka na minulosť, ale predovšetkým symbol nepretržitého prepojenia medzi Slovenskom a jeho krajanmi.

Podľa najnovších odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) žije mimo územia vlasti vyše 1,7 milióna krajanov a ich potomkov. Ide o ľudí, ktorí v rôznych migračných vlnách opustili domov a našli si nový život v zahraničí.

Najpočetnejšia komunita je tradične v Spojených štátoch amerických (odhadom 790.000), nasleduje Česká republika (odhadom 200.000) a Veľká Británia (odhadom vyše 174.000). Ďalšie významné diaspóry sú v Kanade (približne 100.000), Nemecku (80.000) a Srbsku (vyše 41.000, kde sú Slováci uznaní ako národnostná menšina).

Slováci však žijú aj v exotickejších krajinách - napríklad v Austrálii, Argentíne, Izraeli, ale aj v Japonsku, Mexiku či na Novom Zélande. Tieto komunity dokazujú, že slovenské korene siahajú doslova do celého sveta.

Pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí bol ustanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. ešte v októbri 1993 - necelý rok po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Tento krok ukázal, že mladý štát si od začiatku uvedomoval dôležitosť svojich krajanov žijúcich v zahraničí.

Dátum 5. júl nebol vybraný náhodou. Symbolicky sa viaže na sviatok svätých Cyrila a Metoda, vierozvestcov, ktorí priniesli Slovanom písmo, vzdelanie a kultúru. Týmto prepojením sa pamätný deň stáva nielen spomienkou na vysťahovalectvo, ale aj oslavou slovenskej identity, jazyka a duchovných koreňov, ktoré spájajú ľudí naprieč kontinentmi.

Kľúčovú úlohu pri podpore krajanov zohrávajú dve hlavné inštitúcie: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ).

ÚSŽZ vznikol v roku 2006 ako ústredný orgán štátnej správy. Koordinuje štátnu politiku voči Slovákom v zahraničí, podporuje vzdelávanie, kultúru a zachovávanie národnej identity. Úrad poskytuje dotácie na projekty, vydáva osvedčenia o slovenskom pôvode a udržiava kontakty s krajanskými spolkami po celom svete.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) bolo založené v roku 2002 ako strešná organizácia. Združuje desiatky krajanských spolkov z rôznych krajín a slúži ako platforma na výmenu skúseností, koordináciu aktivít a presadzovanie záujmov Slovákov v zahraničí. Jeho cieľ je posilňovať vzájomné väzby medzi krajanmi a materskou krajinou a pomáhať udržiavať slovenskú identitu aj pre ďalšie generácie.

Sila slovenskej identity v zahraničí však nestojí len na inštitúciách. Veľkú zásluhu na tom majú najmä obyčajní ľudia - učitelia víkendových škôl, vedúci folklórnych súborov, organizátori podujatí a dobrovoľníci, ktorí v cudzine udržiavajú slovenský jazyk a kultúru často zadarmo a vo svojom voľnom čase.

Príkladom bola publicistka a prekladateľka Katarína Melegová-Melichová z Vojvodiny (30. októbra 1954 - 17. septembra 2025), ktorá celý život venovala slovenskému divadlu. Takýchto nenápadných hrdinov je však oveľa viac - od zakladateľov komunitných centier v USA a Kanade, cez organizátorov slovenských festivalov v Nemecku až po nadšencov, ktorí v Argentíne či Austrálii učia mladú generáciu slovenské piesne a tance.

Práve vďaka tejto každodennej, často neviditeľnej práci ostáva slovenskosť v zahraničí živá. Nie ako múzejná pamiatka, ale ako skutočná súčasť života komunít v Pittsburghu, Chicagu, Mníchove či Novom Sade.

Deň Slovákov žijúcich v zahraničí je predovšetkým pripomienka, že slovenskosť nie je viazaná výlučne na územie. Ide o živý most, ktorý spája generácie naprieč kontinentmi. Symbol tohto prepojenia predstavuje aj Pamätník slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave, kde bol v roku 2000 položený základný kameň.

Rovnako ako každý rok, aj ten tohtoročný 5. júl je príležitosť poďakovať krajanom za to, že aj v cudzine udržiavajú slovenský jazyk, kultúru a hrdosť na svoj pôvod.