Bratislava 19. októbra (TASR) - Migračná kríza nie je krízou čísel, ale globálnej solidarity. Počas dnešnej návštevy zariadenia pre dočasných azylantov z Rakúska v Gabčíkove to povedal generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun.
"Súčasná kríza môže byť veľkou výzvou, nakoľko sú ľudia pripravení a čo môžu urobiť pre ľudí, ktorí sa snažia o získanie ochrany a lepších príležitostí pre svoje deti a seba samých," uviedol.
Pan Ki-mun si je vedomý, že migranti sa stali globálnou témou a mnohé európske krajiny preto čelia vážnym politickým, sociálnym či ekonomickým výzvam pri ich prijímaní. Podľa jeho slov by sa však nemalo zabúdať na to, že títo ľudia utekajú pred vojnou a prenasledovaním.
"Sú zúfalí a hľadajú pomoc, záchranu života a ochranu ľudskej dôstojnosti," podotkol generálny tajomník OSN. Svetových lídrov preto vyzýva, aby ukázali svoju globálnu solidaritu a mali srdce pre migrantov.
"Sú to ľudia, ktorí potrebujú naliehavo humanitárnu pomoc," skonštatoval. Zároveň vyjadril vďačnosť Slovensku a Rakúsku, že sa aj na príklade zariadenia v Gabčíkove dobre starajú o migrantov.
V zariadení je momentálne 483 dočasných azylantov z Rakúska. Ich umiestnenie minister vnútra Robert Kaliňák prirovnal k premiérovému riešeniu v rámci európskej migračnej krízy.
"Tento model nie je veľmi typický, ale ukazuje sa ako funkčný. Toto riešenie ponúkame aj naďalej Európskej komisii i ostatným štátom," uviedol.
Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová je vďačná za humanitárnu i zdravotnú starostlivosť pre rakúskych azylantov v Gabčíkove.
"Je to partnerstvo, ktoré je signálom solidarity," dodala.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun pricestoval na Slovensku na pozvanie prezidenta SR Andreja Kisku. V rámci jeho štvordňového pobytu na Slovensku (17.-20. októbra) už navštívil pamiatky a prírodné zaujímavosti v regióne Vysokých Tatier a taktiež sa stretol s hlavou štátu Andrejom Kiskom. Univerzita Komenského v Bratislave mu dnes udelila čestný titul Doctor honoris causa. Pan Ki-mun dnes absolvoval aj pracovný obed s premiérom Robertom Ficom a stretol sa i s predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim.
Problematika migrácie nemá byť len európska, ale globálna otázka
Problematiku migrácie a utečencov označil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun za jednu z najdôležitejších globálnych otázok súčasnosti. Podľa neho by to nemala byť len európska otázka, ale treba ju riešiť celosvetovou solidaritou a súcitom. Vyhlásil to po dnešnom stretnutí so šéfom slovenskej diplomacie Miroslavom Lajčákom v Bratislave.
Je si vedomý toho, že v štátoch, ktoré čelia migračnému náporu, to prináša domáce výzvy, ktoré vyplývajú z politických, sociálnych a ekonomických úloh.
"Ale títo bezmocní ľudia utekajú do vašich krajín pred vojnou a prenasledovaním, lebo sa boja o svoju bezpečnosť," upozornil s tým, že im treba poskytnúť život zachraňujúcu pomoc.
Poukázal na to, že v súčasnosti sú viac ako štyri milióny ľudí utečencami. Keďže sa nepodarilo vyriešiť príčinu a dôvody, pre ktoré opúšťajú svoje domovy, treba im teraz poskytnúť pomoc. Pan Ki-mun si váži angažovanie sa Európskej únie v tejto otázke. Dúfa, že keď sa stretnú lídri na novembrovom summite EÚ - Afrika v La Vallette na Malte, schvália širšie a komplexnejšie riešenie. Vyzýva na to najmä v súvislosti s prichádzajúcou zimou, ktorá situáciu utečencov ešte zhorší.
"Rátam s líderstvom EÚ," poznamenal.
Lajčák potvrdil pripravenosť Slovenska spolupracovať na probléme migrácie.
"Sme presvedčení o potrebe spoločného medzinárodného úsilia, ktoré bude zamerané na dlhodobé strategické udržateľné riešenia vrátane odstraňovania príčin nelegálnej migrácie," zdôraznil.
Vláda na zmiernenie migračnej krízy vyčlenila dva milióny eur do príslušných programov a fondov OSN. Ide o súčasť 21-miliónového balíka, ktorý odsúhlasila. Ďalší príspevok v sume 600.000 eur pôjde na prevenciu konfliktov, mediácie a tzv. dobré služby generálneho tajomníka OSN vrátane podpory pre reformu bezpečnostného sektora.
"Je to veľmi veľkorysý prejav podpory, ktorý uľahčí a pomôže práci OSN zachraňovať životy," konštatoval Pan.
Minister poukázal na to, že medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti čelí čoraz komplexnejším globálnym, regionálnym aj národným výzvam.
"Tie zasahujú štáty, spoločenstvá, ale aj životné prostredie či kultúrno-historické dedičstvo. Žiadnu z nich nie je možné vyriešiť bez spoločného úsilia a zapojenia OSN," dodal.
Pan Ki-mun: Pokračujme v našej spoločnej veci za lepšiu budúcnosť
Sedemdesiat rokov Organizácie Spojených národov (OSN) pripomína výstava v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave, ktorú dnes otvoril minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák spolu s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom.
"Táto výstava je silnou pripomienkou toho, ako vznikla OSN a ako sme odvtedy pokročili," povedal Pan Ki-mun. Pripomenul, že OSN vznikla s cieľom ochrániť mier.
"Pokračujme v našej spoločnej veci za lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie, aby sme všetci mohli žiť dôstojný život," vyhlásil pri otváraní výstavy.
Zdôraznil, že OSN bola najdôležitejšou organizáciou v čase jej založenia a je ňou aj dnes v tomto kritickom čase pre ľudstvo.
"Sme opäť v kľúčovom momente v histórii ľudstva. OSN sa podarilo zachrániť množstvo životov, ale vojny naďalej zúria. Počty utečencov sú vyššie než kedykoľvek od konca 2. svetovej vojny," poukázal Pan Ki-mun s tým, že OSN denne poskytuje podporu miliónom ľudí vrátane utečencov.
Pripomenul aj prijatie agendy 2030, teda ciele udržateľného rozvoja. Do roku 2030 by mal byť zabezpečený dôstojný život pre všetkých.
"Všetci sa rodíme so skutočnými ľudskými právami a ľudskou dôstojnosťou," uviedol s tým, že planétu Zem musíme zachovať aj pre budúce generácie.
Pan Ki-mun spolu s Lajčákom pripomenuli, že OSN vznikla po 2. svetovej vojne ako inštitúcia na zachovanie mieru na svete.
"OSN sa narodila v najtemnejších momentoch civilizácie. Do vienka dostala náročnú misiu obrániť budúce pokolenia pred hrozbou vojny. Jej nenahraditeľnou a jedinečnou úlohou sa tak stala najmä ochrana svetového mieru a bezpečnosti," povedal Lajčák.
Prínos OSN je podľa jeho slov nespochybniteľný.
"Dokážeme si tých 70 rokov bez OSN vôbec predstaviť?" zamyslel sa šéf slovenskej diplomacie. Poukázal na mierové dohody uzavreté vďaka mediácii OSN, na mierové operácie OSN aj očkovanie, ktoré zachránilo mnoho detí.
Za jednu z najväčších výziev považuje Lajčák zabezpečenie dôstojných podmienok života, pocit bezpečia, ochranu práv, priestor na rozvoj, vzdelanie a podnikanie. Rozvoj však musí byť v súlade s prírodou. V tejto súvislosti aj on spomenul prijatie agendy 2030. Slovensko podľa Lajčáka oceňuje boj za udržateľný život, boj proti chudobe či úsilie zastaviť klimatické zmeny.
Zároveň poukázal na potrebu formovať OSN tak, aby dokázala efektívnejšie čeliť aktuálnym hrozbám. V tejto súvislosti pripomenul ozbrojené konflikty, terorizmus, extrémizmus a radikalizmus, ktoré vyháňajú tisícky ľudí z domovov a pre ktoré klesá pocit bezpečia.
Lajčák zdôraznil, že na mierových misiách OSN sa zúčastňujú aj slovenskí vojaci a policajti. Slovensko sa tiež podľa ministra podieľa na humanitárnych a rozvojových projektoch.
"Sme lídrom v takej kritickej oblasti, ako je reforma bezpečnostného sektora," doplnil a poukázal aj na prínos slovenských diplomatov.
Šéf slovenskej diplomacie si želá, aby OSN ďalej slúžila budúcim generáciám pre mier, bezpečnosť a prosperitu.
"Pre sedem miliárd ľudí," uzavrel.
OSN je medzinárodná organizácia združujúca štáty, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945. Zakladajúca listina OSN je nosným pilierom súčasných medzinárodných vzťahov. Slovensko ako súčasť bývalého Československa bolo jedným zo zakladajúcich štátov OSN.
Rozhodnutie o nástupcovi je v rukách členských krajín OSN
Súčasný generálny tajomník OSN Pan Ki-mun verí, že sa členským štátom organizácie podarí pri hľadaní jeho nástupcu nájsť dobrých kandidátov, ktorí budú odhodlaní riešiť všetky náročné aktuálne otázky. Nový generálny tajomník sa ujme funkcie v januári 2017.
Ako konštatoval, vie o ašpiráciách Slovenska na získanie tohto postu. V tejto súvislosti sa hovorí o dlhoročnom diplomatovi Jánovi Kubišovi a súčasnom šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi. Členské štáty OSN však v septembri schválili rezolúciu s výzvou na väčšiu transparentnosť a rodovú rovnosť pri výbere budúceho šéfa organizácie. Prišlo k tomu po tom, ako mnohé západné štáty upozornili, že nastal čas, aby bola do vedenia OSN zvolená žena.
"Toto rozhodnutie je v rukách členských štátov vrátane toho, či by to mala byť žena," reagoval na otázku, či môže mať pri takejto rezolúcii šancu mužský, a teda aj slovenský kandidát.
V súvislosti s diskusiou o reforme Bezpečnostnej rady OSN Pan poznamenal, že o tejto otázke sa hovorí už vyše 20 rokov. "Mala by byť zreformovaná tak, aby reagovala na globálne zmeny efektívnejšie, transparentnejšie a reprezentatívnejšie," uviedol po dnešnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom v Bratislave.
Dodal, že na novú štruktúru Bezpečnostnej rady, úpravu počtu jej stálych členov, ktorých je v súčasnosti päť, a ich právomoc veta existujú široko vzdialené názory. "Prebiehajú vážne vyjednávania, ale zatiaľ sa nedospelo ku konsenzu," poznamenal, pričom dúfa, že sa členským štátom podarí nájsť riešenie.
Slovensko podporuje reformu Bezpečnostnej rady OSN a reformu systému OSN, pretože, ako pripomenul Lajčák, za 70 rokov od vzniku organizácie sa svet zmenil. Štruktúra a spôsob práce by preto mali odrážať tieto zmeny. "Podporujeme komplexnú reformu, na ktorej sa dohodnú všetky členské štáty radšej než nejaké čiastkové upravovanie metód práce alebo prístupov k jednotlivým otázkam," avizoval.
Za racionálny a kredibilný považuje minister aj návrh Francúzska, ktoré ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN prišlo s iniciatívou na nepoužívanie práva veta stálych členov v prípadoch, keď dochádza k masovým zverstvám a genocíde.