FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Novou úpravou sa má dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. septembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok schválili 90 hlasmi novelu Ústavy SR. Do najvyššieho zákona štátu sa zakotvia dve pohlavia - muž a žena. Novou úpravou sa má dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
Novelu ústavy podporili okrem koaličných poslancov aj opoziční poslanci z klubu KDH okrem Františka Majerského a Františka Mikloška, ktorí nehlasovali. Za novelu hlasovali aj traja poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Medzi nimi je Richard Vašečka, ktorý to vopred avizoval, ale aj poslanci Marek Krajčí a Rastislav Krátky. Z koaličných poslancov návrh nepodporil Ján Ferenčák (Hlas-SD), ktorý nebol prítomný.
„Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku,“ uvádza sa v schválenom návrhu vládnej novely.
V ústave sa zdôrazní zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Návrhom sa rozširuje aj ústavnoprávna úprava sociálnych práv, konkrétne postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Novela ústavy obsahuje aj spoločný pozmeňujúci návrh koalície a KDH a poslancov z KÚ, ktorý prešiel ešte v júni. Do ústavy teda pribudne zákaz surogátneho materstva či právo dieťaťa poznať svojich rodičov, teda ustanovenie, že matka je žena a otec je muž. Obsahovať bude aj definíciu pohlavia na základe biologických kritérií a posilnenie práv rodičov na školách.
Nové zmeny v ústave majú byť účinné od 1. novembra.
TASR prináša chronológiu novelizácií Ústavy SR.
Ústavu Slovenskej republiky schválili poslanci parlamentu, vtedy ešte pod názvom Slovenská národná rada (SNR) 1. septembra 1992. Odvtedy ju v NR SR novelizovali 22-krát.
14. júla 1998
Národná rada (NR) SR schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu, keďže SR v tom čase nemala prezidenta a dosluhujúca vláda by nemala do koho rúk podať demisiu. Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.
14. januára 1999
Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákon zaviedol priamu voľbu prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Novela tiež upravila postavenie a kompetencie prezidenta SR.
23. februára 2001
Zákonodarcovia schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, Ústavného súdu (ÚS) SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.
4. marca 2004
Podporu NR SR získal návrh novely ústavy poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.
14. mája 2004
Parlament schválil novelu ústavy, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca NR SR. Novela zároveň zakotvila právomoc ÚS SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
27. septembra 2005
NR SR prijala novelu ústavy, podľa ktorej môže NKÚ kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
3. februára 2006
Poslanci zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 ÚS SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.
16. marca 2006
NR SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.
4. marca 2010
Vládnuce strany Smer-SD a SNS i opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu ústavy. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.
21. októbra 2011
Poslanci schválili novelu ústavy č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu po predčasných voľbách v marci roku 2012. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.
26. júla 2012
Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012.
4. júna 2014
NR SR schválila novelu ústavy č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa nej sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty mali podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže viesť aj Súdnu radu. Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru". Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.
21. októbra 2014
Parlament schválil novelu ústavy, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne parlamentu prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.
8. decembra 2015
Poslanci schválili zmenu ústavy, ktorá bola súčasťou takzvaného protiteroristického balíčka vlády. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
2. februára 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do VÚC a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.
30. marca 2017
Parlament schválil ústavnú novelu, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť ÚS SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.
16. mája 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Do 44. článku ústavy sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
28. marca 2019
Parlament schválil návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD, podľa ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, sa znížil vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. Ústavný zákon nadobudol účinnosť od 1. júla.
9. decembra 2020
Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov priniesla reforma súdnictva, ktorú schválili poslanci NR SR. Zmeny si vyžiadali novelu ústavy. Ústavné zmeny nadobudli účinnosť 1. januára 2021, niekoľko ustanovení 1. augusta 2021 a ďalšie nadobudnú účinnosť 1. januára 2025.
- Poslanci schválili aj novelu týkajúcu sa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok s ohľadom na dve skutočnosti – dobu účasti a vek.
25. január 2023
Poslanci NR SR opäť schválili novelu ústavy. Na jej základe bude možné skrátiť volebné obdobie parlamentu prijatím uznesenia, na čo bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Zároveň rozhodli o tom, že územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady SR jeden volebný obvod. Za zmenu Ústavy SR hlasovalo 92 poslancov zo 144 prítomných.
15. jún 2023
Poslanci NR SR 111 hlasmi schválili zmenu Ústavy SR, ktorá sa týkala práva vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti. Novela nadobudla účinnosť 1. júla 2023.
Novelu ústavy podporili okrem koaličných poslancov aj opoziční poslanci z klubu KDH okrem Františka Majerského a Františka Mikloška, ktorí nehlasovali. Za novelu hlasovali aj traja poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Medzi nimi je Richard Vašečka, ktorý to vopred avizoval, ale aj poslanci Marek Krajčí a Rastislav Krátky. Z koaličných poslancov návrh nepodporil Ján Ferenčák (Hlas-SD), ktorý nebol prítomný.
„Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku,“ uvádza sa v schválenom návrhu vládnej novely.
V ústave sa zdôrazní zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Návrhom sa rozširuje aj ústavnoprávna úprava sociálnych práv, konkrétne postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Novela ústavy obsahuje aj spoločný pozmeňujúci návrh koalície a KDH a poslancov z KÚ, ktorý prešiel ešte v júni. Do ústavy teda pribudne zákaz surogátneho materstva či právo dieťaťa poznať svojich rodičov, teda ustanovenie, že matka je žena a otec je muž. Obsahovať bude aj definíciu pohlavia na základe biologických kritérií a posilnenie práv rodičov na školách.
Nové zmeny v ústave majú byť účinné od 1. novembra.
TASR prináša chronológiu novelizácií Ústavy SR.
Ústavu Slovenskej republiky schválili poslanci parlamentu, vtedy ešte pod názvom Slovenská národná rada (SNR) 1. septembra 1992. Odvtedy ju v NR SR novelizovali 22-krát.
14. júla 1998
Národná rada (NR) SR schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu, keďže SR v tom čase nemala prezidenta a dosluhujúca vláda by nemala do koho rúk podať demisiu. Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.
14. januára 1999
Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákon zaviedol priamu voľbu prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Novela tiež upravila postavenie a kompetencie prezidenta SR.
23. februára 2001
Zákonodarcovia schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, Ústavného súdu (ÚS) SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.
4. marca 2004
Podporu NR SR získal návrh novely ústavy poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.
14. mája 2004
Parlament schválil novelu ústavy, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca NR SR. Novela zároveň zakotvila právomoc ÚS SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
27. septembra 2005
NR SR prijala novelu ústavy, podľa ktorej môže NKÚ kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
3. februára 2006
Poslanci zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 ÚS SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.
16. marca 2006
NR SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.
4. marca 2010
Vládnuce strany Smer-SD a SNS i opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu ústavy. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.
21. októbra 2011
Poslanci schválili novelu ústavy č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu po predčasných voľbách v marci roku 2012. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.
26. júla 2012
Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012.
4. júna 2014
NR SR schválila novelu ústavy č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa nej sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty mali podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže viesť aj Súdnu radu. Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru". Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.
21. októbra 2014
Parlament schválil novelu ústavy, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne parlamentu prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.
8. decembra 2015
Poslanci schválili zmenu ústavy, ktorá bola súčasťou takzvaného protiteroristického balíčka vlády. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
2. februára 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do VÚC a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.
30. marca 2017
Parlament schválil ústavnú novelu, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť ÚS SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.
16. mája 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Do 44. článku ústavy sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
28. marca 2019
Parlament schválil návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD, podľa ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, sa znížil vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. Ústavný zákon nadobudol účinnosť od 1. júla.
9. decembra 2020
Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov priniesla reforma súdnictva, ktorú schválili poslanci NR SR. Zmeny si vyžiadali novelu ústavy. Ústavné zmeny nadobudli účinnosť 1. januára 2021, niekoľko ustanovení 1. augusta 2021 a ďalšie nadobudnú účinnosť 1. januára 2025.
- Poslanci schválili aj novelu týkajúcu sa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok s ohľadom na dve skutočnosti – dobu účasti a vek.
25. január 2023
Poslanci NR SR opäť schválili novelu ústavy. Na jej základe bude možné skrátiť volebné obdobie parlamentu prijatím uznesenia, na čo bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Zároveň rozhodli o tom, že územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady SR jeden volebný obvod. Za zmenu Ústavy SR hlasovalo 92 poslancov zo 144 prítomných.
15. jún 2023
Poslanci NR SR 111 hlasmi schválili zmenu Ústavy SR, ktorá sa týkala práva vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti. Novela nadobudla účinnosť 1. júla 2023.
