Referendum 2026
Všetky správy
K pomoci ugandskej škole sa Patrik dostal viac-menej náhodou, keď na sociálnej sieti narazil na príspevok charity Change Tomorrow hľadajúcej dobrovoľníkov.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Banská Bystrica 11. júla (TASR) - Cestovateľ a dobrovoľník Patrik Štekel už od roku 2018 pomáha v základnej škole v Ugande. Do dediny Lusanja sa aktuálne vracia štvrtýkrát, spolu s manželkou Monikou budú pomáhať pri výstavbe novej školskej kuchyne. Dobrovoľníctvo im prináša životné skúsenosti, pokoru i uvedomenie si, aké veľké šťastie máme, že žijeme v rozvinutom svete.
K pomoci ugandskej škole sa Patrik dostal viac-menej náhodou, keď na sociálnej sieti narazil na príspevok charity Change Tomorrow hľadajúcej dobrovoľníkov. Do Ugandy vycestoval prvýkrát v roku 2018, následne sa tam vrátil ešte dvakrát. Doposiaľ tu strávil približne 14 mesiacov.
„Charita vlastní základnú školu v dedinke Lusanja v okrese Mityana. Pôsobil som priamo pri škole, pomáhali sme na poli, kde sa pestujú plodiny pre školskú kuchyňu. Veľa času sme trávili s deťmi. Zakladatelia charity, manželia Dana a Jonny, sú mi ako rodina a aj miestni ľudia z komunity sú úžasní a veľmi si cenia pomoc charity,“ povedal pre TASR Štekel.
Životné podmienky v Ugande sa podľa jeho slov len ťažko porovnávajú aj s chudobnými komunitami v Európe. V krajine prakticky neexistuje sociálny systém či finančná a materiálna podpora pre chudobných, seniorov a deti. „Viac ako 70 percent obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom, teda tým, čo si sami dopestujú. Ak majú niečo navyše, predajú to alebo vymenia za iné potrebné veci, napríklad hygienické potreby,“ priblížil Štekel.
Na dobrovoľníctve v Afrike sa mu najviac páči práca s miestnymi deťmi, ktoré si podľa jeho slov vždy nájdu dôvod na úsmev. Rodiny s deťmi navštevujú aj priamo v ich domovoch, sponzorom z Európy potom posielajú informácie a aktualizácie o deťoch, ktorým prispievajú na štúdium.
Tentoraz sa Štekel bude do Ugandy vracať aj so svojou manželkou. Spoločne kombinujú dobrovoľníctvo s prácou v zahraničí, do Afriky cestujú po ôsmich mesiacoch strávených na Islande, kde si zarobili na potrebné výdavky. V Ugande budú najbližšie mesiace pomáhať pri výstavbe novej školskej kuchyne, ktorú ako vyštudovaná architektka navrhla Monika Štekel. Na realizáciu projektu sa im podarilo prostredníctvom crowdfundingovej kampane vyzbierať vyše 18.000 eur.
„Peniaze budú použité na materiál a prácu miestnych murárov. My budeme pri výstavbe pomáhať výmenou za jedlo a ubytovanie. Po našom príchode do Ugandy v druhej polovici júla sa začne s výkopovými prácami na základy budovy, následne bude stavba pokračovať štandardným spôsobom, základy, steny, strecha a potom omietky, podlahy, okná a dvere,“ prezradil Štekel s tým, že v starej školskej kuchyni momentálne varia pre približne 200 detí a pre mnohé z nich ide o jediné teplé jedlo počas dňa.
Práca dobrovoľníkov Šteklovcom podľa ich slov prináša najmä životné skúsenosti, pokoru a uvedomenie si, aké veľké šťastie máme, že žijeme v rozvinutej Európe. „Či už ide o hmotné alebo nehmotné veci. Množstvo ľudí vo svete nemá rodinu, blízkych priateľov, strechu nad hlavou ani zdravie. Toto uvedomenie v nás vždy vyvoláva veľkú vďačnosť,“ povedal Štekel s tým, že v Ugande v rámci aktuálneho projektu strávia približne tri mesiace.
K pomoci ugandskej škole sa Patrik dostal viac-menej náhodou, keď na sociálnej sieti narazil na príspevok charity Change Tomorrow hľadajúcej dobrovoľníkov. Do Ugandy vycestoval prvýkrát v roku 2018, následne sa tam vrátil ešte dvakrát. Doposiaľ tu strávil približne 14 mesiacov.
„Charita vlastní základnú školu v dedinke Lusanja v okrese Mityana. Pôsobil som priamo pri škole, pomáhali sme na poli, kde sa pestujú plodiny pre školskú kuchyňu. Veľa času sme trávili s deťmi. Zakladatelia charity, manželia Dana a Jonny, sú mi ako rodina a aj miestni ľudia z komunity sú úžasní a veľmi si cenia pomoc charity,“ povedal pre TASR Štekel.
Životné podmienky v Ugande sa podľa jeho slov len ťažko porovnávajú aj s chudobnými komunitami v Európe. V krajine prakticky neexistuje sociálny systém či finančná a materiálna podpora pre chudobných, seniorov a deti. „Viac ako 70 percent obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom, teda tým, čo si sami dopestujú. Ak majú niečo navyše, predajú to alebo vymenia za iné potrebné veci, napríklad hygienické potreby,“ priblížil Štekel.
Na dobrovoľníctve v Afrike sa mu najviac páči práca s miestnymi deťmi, ktoré si podľa jeho slov vždy nájdu dôvod na úsmev. Rodiny s deťmi navštevujú aj priamo v ich domovoch, sponzorom z Európy potom posielajú informácie a aktualizácie o deťoch, ktorým prispievajú na štúdium.
Tentoraz sa Štekel bude do Ugandy vracať aj so svojou manželkou. Spoločne kombinujú dobrovoľníctvo s prácou v zahraničí, do Afriky cestujú po ôsmich mesiacoch strávených na Islande, kde si zarobili na potrebné výdavky. V Ugande budú najbližšie mesiace pomáhať pri výstavbe novej školskej kuchyne, ktorú ako vyštudovaná architektka navrhla Monika Štekel. Na realizáciu projektu sa im podarilo prostredníctvom crowdfundingovej kampane vyzbierať vyše 18.000 eur.
„Peniaze budú použité na materiál a prácu miestnych murárov. My budeme pri výstavbe pomáhať výmenou za jedlo a ubytovanie. Po našom príchode do Ugandy v druhej polovici júla sa začne s výkopovými prácami na základy budovy, následne bude stavba pokračovať štandardným spôsobom, základy, steny, strecha a potom omietky, podlahy, okná a dvere,“ prezradil Štekel s tým, že v starej školskej kuchyni momentálne varia pre približne 200 detí a pre mnohé z nich ide o jediné teplé jedlo počas dňa.
Práca dobrovoľníkov Šteklovcom podľa ich slov prináša najmä životné skúsenosti, pokoru a uvedomenie si, aké veľké šťastie máme, že žijeme v rozvinutej Európe. „Či už ide o hmotné alebo nehmotné veci. Množstvo ľudí vo svete nemá rodinu, blízkych priateľov, strechu nad hlavou ani zdravie. Toto uvedomenie v nás vždy vyvoláva veľkú vďačnosť,“ povedal Štekel s tým, že v Ugande v rámci aktuálneho projektu strávia približne tri mesiace.
