Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 13. máj 2026Meniny má Servác
< sekcia Slovensko

Pellegrini:SR sa stala jedným z hlavných výrobcov munície v rámci NATO

Slovenský prezident Peter Pellegrini (uprostred), poľský prezident Karol Nawrocki (vľavo) a rumunský prezident Nicušor Dan pred začiatkom summitu Bukureštskej deviatky (B9) a severských krajín v Paláci Cotroceni v Bukurešti v stredu 13. mája 2026. Foto: TASR/AP

Slovensko má podľa prezidenta v investíciách do zbrojárskeho priemyslu veľkú výhodu a v mnohých oblastiach predbieha aj kolegov z NATO.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bukurešť 13. mája (TASR) - Slovensko sa investíciami do zbrojárskeho priemyslu stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci celej Severoatlantickej aliancie (NATO). Po zasadnutí predstaviteľov krajín Bukureštskej deviatky (B9) to uviedol prezident SR Peter Pellegrini, informuje osobitný spravodajca TASR.

Severoatlantická aliancia podľa prezidenta je a naďalej bude jednotná napriek tomu, že sa môže zdať, že medzi členskými krajinami a Spojenými štátmi panuje napätie. „Je samozrejme potreba posilniť európsky pilier v rámci NATO, nie ako samostatnú entitu, ale posilniť zodpovednosť za obranu a posilniť naše schopnosti brániť sa v rámci NATO. Čo je samozrejme previazané aj s potrebou zvýšenia výdavkov na obranu,“ uviedol.

Pellegrini zástupcov krajín B9 a severských štátov informoval, že SR „pripravuje a v krátkej dobe schváli nový upravený plán budovania Ozbrojených síl SR na dlhé obdobie, ktorý bude reflektovať aj potrebu postupného zvyšovania výdavkov tak zbrojárskych, ako aj projektov duálneho využitia“.

Na snímke v popredí slovenský prezident Peter Pellegrini, za ním zľava nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide, námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických pre kontrolu zbrojenia a medzinárodnú bezpečnosť Thomas DiNanno, estónsky prezident Alar Karis, lotyšský prezident Edgars Rinkevičs, český prezident Petr Pavel a fínsky prezident Alexander Stubb prichádzajú na spoločné fotenie na summite Bukureštskej deviatky (B9) a severských krajín v Paláci Cotroceni v Bukurešti v stredu 13. mája 2026.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Podľa prezidenta je významnou témou nedostatočná kapacita zbrojárskeho priemyslu. „Dnes aj keby ste mali k dispozícii obrovské miliardy, ak by aj rozpočty krajín dovoľovali rapídny nárast výdavkov na zbrojenie, nie je možné reálne tieto prostriedky použiť. Pretože zbrojárske kapacity sú nedostatočné a nedokážu dodávať to, čo všetko armády NATO potrebujú,“ povedal prezident, podľa ktorého SR urobila v tejto oblasti významný krok vpred a výrazne investovala do zbrojárskeho priemyslu. Ten už dnes podľa neho predstavuje skoro tri percentá HDP.

Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. Ukrajina dnes podľa prezidenta predstavuje krajinu s najlepšími schopnosťami a znalosťami z moderného typu boja a svoje know-how dokáže ponúkať aj okolitým krajinám. Nášho východného suseda označil za inšpiráciu, ako vyzbrojovať aj slovenské ozbrojené sily.

Prezident ďalej upozornil, že nie je dôležité len samotné percento HDP vynaloženého na obranu, ale aj kvalita týchto výdavkov. „Je dôležité, aby sme vyhodnocovali nielen samotné percento výdajov na obranu, ale aj z čoho tie výdavky pozostávajú. Aké percento z týchto zdrojov je používané na modernizáciu, nielen na samotné udržanie ozbrojených síl ako takých,“ poznamenal a ocenil, že v SR 34 percent týchto výdavkov smeruje na modernizáciu ozbrojených síl.

Slovensko má podľa prezidenta v investíciách do zbrojárskeho priemyslu veľkú výhodu a v mnohých oblastiach predbieha aj kolegov z NATO. Napriek tomu však podľa jeho slov nie je v stave, aby „raketovo znásobilo výdavky na obranu“. Z toho dôvodu minulý rok na summite NATO v Haagu bojovalo za to, aby bol nárast rozložený až na nasledujúcich 10 rokov. Za dôležité označil, že si SR plní dvojpercentný záväzok.

Na snímke predný rad zľava lotyšský prezident Edgars Rinkevičs, estónsky prezident Alar Karis, generálny tajomník NATO Mark Rutte, poľský prezident Karol Nawrocki, dánska premiérka Mette Frederiksenová, rumunský prezident Nicušor Dan, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, litovský prezident Gitanas Nauseda, český prezident Petr Pavel, slovenský prezident Peter Pellegrini, zadný rad zľava maďarská veľvyslankyňa v Rumunsku Katalin Kissneová Hlatki, stály tajomník úradu predsedu vlády Islandu Benedikt Árnason, švédsky minister obrany Pal Jonson, fínsky prezident Alexander Stubb, námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických pre kontrolu zbrojenia a medzinárodnú bezpečnosť Thomas DiNanno, nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide a stály predstaviteľ Bulharskej republiky pri NATO, veľvyslanec Nikolaj Milkov pózujú na summite Bukureštskej deviatky (B9) a severských krajín v Paláci Cotroceni v Bukurešti v stredu 13. mája 2026.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


„Nemôžeme súperiť s krajinami, ako je Poľsko, ktoré už v tomto roku dosiahne skoro päť percent alebo baltické krajiny, ktoré päť percent dosahujú už dnes. Máme na to desať rokov a myslím si, že postupne, ale rozumne investovanými peniazmi, tie percentá za desať rokov dosiahneme aj my,“ pokračoval.

SR podľa prezidenta okrem systému protivzdušnej obrany Barak potrebuje aj lacnejší spôsob ochrany - drony schopné likvidovať druhé drony. „Som veľmi rád, že v spolupráci s významnými inovatívnymi slovenskými firmami a leteckými opravovňami Trenčín dnes už Slovensko buduje a produkuje vlastné drony, ktoré budú schopné byť nasadené aj do takýchto operácií,“ doplnil, pričom pripomenul potrebu zavedenia legislatívnych zmien, ktoré by umožnili ozbrojeným silám efektívne reagovať na hrozby aj v čase mieru.

S partnermi tiež hovoril o potrebe zachovania misií, ktoré Aliancia prevádzkuje. NATO by podľa neho malo pokračovať najmä v misii KFOR na západnom Balkáne z dôvodu „nedostatočne upokojenej“ situácie na kosovsko-srbskom pomedzí.