Bratislava 3. februára (TASR) - Patrí ku generácii autorov a literárnych vedcov, ktorí začali publikovať v časopise Mladá tvorba. Je autorom literárno-vedných a esejistických diel a významne sa podieľa na prekladoch nemecky píšucich básnikov či dramatikov. Peter Zajac bol jednou z hlavných tvári novembrovej zmeny v roku 1989, spoluzakladal Verejnosť proti násiliu (VPN) a pôsobil ako poslanec Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR). V utorok 3. februára bude mať literárny vedec, kritik, esejista, prekladateľ a politik 80 rokov.

Je ženatý so spisovateľkou Altou Vášovou. Jeho manželka je filmová a muzikálová scenáristka (Sladké hry minulého leta, 1970; Cyrano z predmestia, 1977; Neberte nám princeznú, 1981) a napísala viacero kníh, z ktorých ako posledná jej vyšla v roku 2924 autobiografická próza Kradmo.

Peter Zajac sa narodil 3. februára 1946 v Bratislave v rodine teoretického fyzika a lekárky, ktorá patrila k prvej generácii slovenských gynekologičiek. O dva roky neskôr sa narodil jeho brat Igor a v roku 1951 Rudolf, ktorý bol v rokoch 2002 - 2004 ministrom zdravotníctva.

K čítaniu a literatúre mal blízko od detstva. „Ako deti sme v rodine veľa čítali. Mama pre nás uchránila svoju prvorepublikovú detskú knižnicu. Pre mňa to boli v prvom rade Dobšinského Prostonárodné povesti, rozprávky s neuveriteľným jazykom najlepších slovenských romantických spisovateľov. Boli také fascinujúce, že naše deti protestovali, keď im ich mama Alta Vášová nečítala presne tak, ako ich poznali,“ uviedol pre TASR Peter Zajac.

Foto: TASR/Martin Baumann

Ilustrácií v knihách rozprávok sa ako dieťa bál, najradšej mal Ľudovíta Fullu. „Páčili sa nám aj Podjavorinskej Čin-čin, moja predstava rodiny pochádza odtiaľ. Čítali sme aj Martákovej preklady ruských bylín, detskú českú literatúru, Karafiátových Broučkov, Plevovho Malého Bobeša. Aj verneovky a mayovky, Červenomodrého Matuzaléma a V krajine škipetarov. A samozrejme preklady a prepisy Gulliverových ciest, Robinsona Crusoa alebo príbehy z Tisíc a jednej noci,“ dodal Zajac.

V čom spočíva význam literatúry, napísal v epilógu svojej poslednej knihy Sondy do slovenskej prózy (2025). „Dnešná próza je časom budúcej pamäti. To je perspektíva sond ako svedectva. To je moje chápanie literatúry: od najjemnejších ľudských záchvevov k pohľadu na spoločnosť, dejiny, vertikálnu transcendenciu. V tom nemá literatúra konkurenciu,“ vysvetlil literárny vedec a kritik.

Po skončení Strednej všeobecnovzdelávacej školy začal v roku 1963 študovať slovenský a nemecký jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium absolvoval v roku 1970, pričom v období rokov 1967 – 1968 sa germanistike venoval aj na univerzite v nemeckom Tübingene.

Foto: TASR - Martin Baumann

V rokoch 1968 – 1972 pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Smena. Po tom, čo musel z ideologických dôvodov odísť, bol od roku 1972 do roku 1980 vysokoškolským učiteľom na Pedagogickej fakulte v Nitre. V Slovenskej akadémii vied (SAV) pôsobil od roku 1981 ako vedecký pracovník. V rokoch 1991 - 1998 viedol Ústav slovenskej literatúry SAV a neskôr pôsobil na ústave ako vedecký pracovník.

Ako profesor západnej slavistiky prednášal v rokoch 1996 – 2011 českú a slovenskú literatúru a kultúru na Humboldtovej univerzite v Berlíne. V rokoch 1990 - 1991 stál na čele Slovenského centra P. E. N. Je prezidentom Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

Foto: TASR - Andrej Galica

„Nemecká literatúra ma sprevádza celým životom, študoval som ju v Bratislave a Tübingene, pomohla mi prežiť dvadsaťročie 1969 - 1989, po nemecky som prednášal ako profesor Humboldtovej univerzity v Berlíne v rokoch 1996 - 2011 českú a slovenskú literatúru a kultúru a cítil som sa šťastne. Nemeckú, rakúsku a švajčiarsku poéziu a divadelné hry sme prekladali s Jánom Štrasserom a zase som sa cítil šťastne,“ opísal svoj vzťah k nemeckej literatúre.

Peter Zajac patril k lídrom Novembra 1989, bol spoluzakladateľom VPN. V rokoch 1999 - 2001 bol podpredsedom Demokratickej strany (DS). V roku 2001 zakladal Občiansku konzervatívnu stranu (OKS), ktorú v rokoch 2007 - 2012 viedol a v apríla 2012 sa stal čestným predsedom OKS. Za poslanca NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK) ho zvolili v roku 1998.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

V poslaneckej lavici sedel do roku 2001, keď sa vzdal poslaneckého mandátu. Za poslanca parlamentu kandidoval aj v roku 2010 za stranu Most-Híd (OKS vtedy samostatne nekandidovala) a v NR SR zotrval do predčasných parlamentných volieb v roku 2012.

„Pred rokom 1989 som nebol disidentom, ale cítil som, že ak budeme mať šťastie, spojíme sa. To sa stalo už pred novembrom 1989. Počas Nežnej revolúcie som sa cítil ako ryba vo vode. A zase som sa cítil šťastne, bola to hviezdna hodina. November nebol pre mňa len vecou niekoľkých lídrov, ale státisícov ľudí na námestiach, v školách, vo fabrikách, inštitúciách, ktorí prestali byť masou a stali sa slobodnými občanmi. Potom sa to zlomilo. Teraz sme opäť v kľúčovej situácii, a pokiaľ ju nezvládneme, odíde celý étos Novembra ´89 do zabudnutia,“ zdôraznil jeden z lídrov Nežnej revolúcie.

Svoje literárno-vedné a literárno-kritické texty uverejňoval v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, Slovenskej literatúre alebo v Zlatom máji. Knižne debutoval v roku 1979 dielom Príbeh doktora Fausta, v ktorom pre deti a mládež prerozprával legendu o nemeckom alchymistovi, ktorý sa upísal diablovi.

V roku 1990 vydal literánoteoretickú knižnú publikáciu Tvorivosť literatúry a o tri roky neskôr Pulzovanie literatúry. V roku 1996 mu vyšla esejistická kniha Sen o krajine a v roku 2004 Krajina bez sna. V roku 2016 ďalšia kniha esejí Slovenské kargo a v roku 2020 teoretická kniha Od estetiky k poetike chvenia. V roku 2025 vydal vo vydavateľstve Modrý Peter knihu Sondy do slovenskej prózy.

Foto: TASR/Michal Svítok

Ako spoluautor sa podieľal na knihách Interpretácia umeleckého textu (1981), Literárne rozhľady (1986), s Fedorom Gálom vydali knihy esejí 1+1 (2004) a s Fedorom Gálom a Mirom Švolíkom knihu esejí Dvadsaťpäť (2014). S Antonom Vydrom napísal knihu rozhovorov Pokušenia Dominika Tatarku (2018). Autorsky a editorsky sa podieľal na množstve literárnoteoretických a literárnohistorických zborníkov.

Spolu s básnikom Jánom Štrasserom prekladá z nemčiny poéziu a divadelné hry. Vydal napríklad výber z diela Bertolta Brechta V znamení korytnačky (1983), výber z poézie Güntera Eicha (1984), Ingeborg Bachmannovej (1986), Petra Huchela (1999), antológiu nemeckého expresionizmu Krik a ticho storočia (1999), knihu Z tmy do tmy - Básnik storočia Paul Celan (2020) alebo monumentálnu drámu Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987).

Minulý rok vydal Sondy do slovenskej prózy, ale pripravuje aj ďalšie projekty. „Spojil som päťdesiat rokov úvah o slovenskej literatúre do dvoch projektov v levočskom vydavateľstve Modrý Peter. Sondy do slovenskej prózy už vyšli a dokončujem jej pendant Stopy slovenskej poézie. S Františkom Mikloškom sme editori a spoluautori projektu Slovensko. Odkiaľ prichádzame. Kým sme. Kam kráčame, ktorý práve dokončujeme vo vydavateľstve Slovart. S Reném Bílikom dokončujeme projekt poetiky novodobej slovenskej literatúry, ktorý sa zakladá na princípe novej poetiky. Rád by som dokončil aj ďalšie projekty, ale nebudem o nich hovoriť, aby som ich nezariekol,“ uviedol pre TASR Zajac.

V roku 2020 mu prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Je tiež nositeľ Ceny sv. Vojtecha (2019), ktorú udeľuje nemecká Adalbertova nadácia a nositeľ Zlatej medaily SAV (2016).