Bratislava 23. apríla (TASR) - Návrhmi na personálne voľby začali vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR tretí rokovací deň 6. schôdze parlamentu. Zaoberajú sa návrhom na voľbu členov Súdnej rady SR, predsedu štátnej volebnej komisie a predsedu parlamentného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Následne sa vrátia k debate o programovom vyhlásení vlády (PVV).

Poslanec za Smer-SD Boris Susko kritizoval, že z troch kandidátov na členov súdnej rady sú dvaja sudcovia, z toho jeden bývalý. Susko poukázal na to, že PVV hovorí o tom, že parlament nebude navrhovať sudcov. Kandidát Ján Mazák nie je vedený ako sudca, reagoval člen ústavnoprávneho výboru Alojz Baránik (SaS). Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) povedal, že jeho kandidátka Alena Svetlovská síce je sudkyňa Najvyššieho súdu SR, ale spĺňa predpoklady byť členkou súdnej rady. "Naša strana súhlasila s tým, že do budúcna to nebudú sudcovia, tak sme sa dohodli na koaličnej rade, ale dnes som si ešte vyhradil, že môžem dať sudcu," doplnil.

Okrem Mazáka a Svetlovskej je kandidátom za člena súdnej rady, advokát Andrej Majerník. Okrem členov súdnej rady by mal parlament vo štvrtok popoludní voliť aj predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a opätovne tiež voliť predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Po prerokovaní návrhov na personálne voľby bude pokračovať rozprava k PVV. V závere stredajšej (22. 4.) debaty bolo do rozpravy prihlásených písomne ešte 15 poslancov. Po skončení vystúpení písomne prihlásených poslancov sa budú môcť zákonodarcovia prihlásiť ústne.

J. Žitňanská: Musíme zmeniť bariérové Slovensko, PVV otvára cestu k zmene

Programové vyhlásenie vlády (PVV) je výsledkom dlhých rokovaní a kompromisom štyroch politických strán. Tvrdí to poslankyňa Za ľudí Jana Žitňanská, ktorú teší, že sa vláda konečne zamerala vo svojom programe aj na ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP), ktorým sa predchádzajúce vlády venovali minimálne.

"Ak prevláda v spoločnosti pocit, tak je to ten, že sa ľudia nevedia domôcť spravodlivosti," vyhlásila v pléne Žitňanská. Spolu s dlhodobo chorými patria ŤZP medzi najohrozenejších ľudí, ktorých sa dotýka koronakríza. "Dlhodobé podfinancovanie sociálnych služieb sa dnes ukazuje ešte krikľavejšie. Zatvorili sa mnohé zariadenia, kam mohli ľudia chodiť počas dňa a vzdelávať sa alebo byť umiestnení, aby ich rodinní príslušníci mohli ísť pracovať. Hoci bolo nutné pre epidémiu tieto zariadenia zatvoriť, aj napriek opatreniam prijatým vládou nevládzu tieto rodiny finančne ani fyzicky. Preto sa musíme tejto skupine ľudí začať venovať systematicky a nadrezortne, aby sa nestali títo ľudia obeťou prehadzovania," myslí si Žitňanská. Tento pohľad sa podľa nej premietol aj do PVV, ktoré otvára cestu k zmene.

Žitňanská je presvedčená, že je potrebný nový zákon o sociálnych službách, ako aj zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. "Kľúčovou témou bude aj nastavenie financovania sociálnych služieb. Súčasný systém je komplikovaný a neadresný," podotkla poslankyňa s tým, že sociálne služby sa poskytujú aj v nevyhovujúcich budovách a základné ľudské práva klientov sú často porušované.

"Nesmieme zabudnúť zabezpečiť efektívnu kontrolu týchto zariadení. Hlásime sa aj k reforme posudkovej činnosti. Je neuveriteľné, že ľudia prechádzajú rôznymi systémami. Je nutné ich výrazne zefektívniť a zjednotiť," uviedla Žitňanská.

Doteraz jej chýbala aj reforma psychiatrie, potrebné je tiež pracovať na inkluzívnom vzdelávaní. "Oblasť duševného zdravia je potrebné dostať do centra pozornosti. Segregácia nemá v spoločnosti miesto," vyhlásila Žitňanská.

Súčasná vláda by chcela podľa jej slov oceniť aj prácu opatrovateľov - rodinných príslušníkov. "Zaväzujeme sa, že časť nájomných bytov bude bezbariérových, aj kultúrne pamiatky by mali byť dostupnejšie. Naša spoločnosť sa venuje téme zdravotného postihnutia málo. Musíme zmeniť bariérové Slovensko na Slovensko bez bariér. prvým krokom môže byť PVV," dodala Žitňanská.

Jej vystúpenie ocenil aj poslanec OĽaNO Dominik Drdul, ktorý tiež považuje PVV za rozumný výsledok štyroch strán. "Po dlhých rokoch v ňom našli dôstojné miesto ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí tvoria 10 % obyvateľstva," podotkol Drdul.

J. Karahuta: PVV v oblasti pôdohospodárstva je prienikom koaličných strán

Programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti pôdohospodárstva je prienikom programov všetkých koaličných strán, na jeho obsahu sa jednoznačne zhodli. Cieľom je potravinová sebestačnosť, ale aj podpora malých a stredných fariem, či transparentnosť. Uviedol to vo štvrtok počas rozpravy v Národnej rade (NR) SR poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta.

"Cieľom PVV v oblasti pôdohospodárstva je potravinovo sebestačný štát s rozvinutým vidiekom, udržateľným stavom agropotravinárstva, s cieľom dosiahnuť pomer medzi veľkými a na druhej strane malými, strednými a rodinnými farmami na úrovni 60 ku 40," priblížil. Potešujúce podľa neho je, že v oblasti ochrany pôdy sa vláda zaväzuje nielen chrániť vlastnícke vzťahy majiteľov pôdy, ale aj jej kvalitu, štruktúru a udržateľnosť pôdnej úrodnosti.

Podotkol, že prioritou v PVV nie je boj proti veľkým, ale pomoc a podpora malým, stredným a začínajúcim farmárom. "Dôležitou časťou PVV je posilnenie postavenia potravinárstva," dodal Karahuta s tým, že potravinárstvo by sa malo dostať na úroveň vyspelých štátov Európskej únie (EÚ). Vláda podľa neho podporí aj živočíšnu produkciu, či prístup malých a stredných rodinných fariem k pôde.

Základom strategického plánu pre obdobie po roku 2020 podľa jeho slov bude transparentnosť pri prideľovaní dotácií, podpora produkcie, ale napríklad aj stropovanie dotačných prostriedkov z prvého piliera.

Zlepšiť by sa podľa neho mala aj oblasť kontroly dosledovateľnosti kvality potravín, aby nebol spotrebiteľ "obeťou biznisu". S tým zámerom by sa mal zaviesť potravinový semafor. "Slovensko potrebuje v poľnohospodárstve zásadnú zmenu a potrebujeme nevyhnutne podporiť lokálnu produkciu potravín," skonštatoval Karahuta.

Poslankyňa SaS Jarmila Halgašová poznamenala, že výsledok PVV bude prijateľný aj pre poľnohospodárov a potravinárov. Podotkla, že rokovania neboli jednoduché, ide však o dostatočne ambiciózny program. Ocenila tiež, že sa zhodli na nulovej tolerancii voči korupcii. Zdôraznila, že za tento program určite zahlasuje.

E. Tomáš: Vláda hrubo zlyhala pri ochrane seniorov pred nákazou v DSS

Vláda hrubo zlyhala pri ochrane najzraniteľnejších, pri ochrane seniorov alebo chorých ľudí v domovoch sociálnych služieb (DSS). Vyhlásil to poslanec Smeru-SD Erik Tomáš po rokovaní parlamentného sociálneho výboru, ktorého rokovanie bolo prerušené pravdepodobne do budúceho týždňa.

Vláda podľa Tomáša neadekvátne reaguje na situáciu v DSS. "Ministerstvo práce a Ministerstvo zdravotníctva SR si medzi sebou prehadzovali zodpovednosť za situáciu v domovoch sociálnych služieb," povedal Tomáš.



Podľa neho neexistujú jasné usmernenia k opatreniam, ktoré vláda prijala. "Za ten čas sa situácia v DSS zhoršuje," povedal Tomáš s tým, že na rokovaní výboru nastala napätá situácia. "Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb komentovala prístup vlády k systémovým opatreniam v DSS slovom sabotáž," priblížil Tomáš s tým, že asociácia od 23. marca "búchala na dvere ministerstiev a dožadovala sa prijatia systémových opatrení". "Vláda sa rozhýbala až po 12. apríla, teda potom, čo vypukla panika v DSS v Pezinku," tvrdí Tomáš.

Vláda by sa podľa neho mala viac zaoberať touto situáciou v domovoch. Ohniská nákazy sú podľa Tomáša okrem DSS v Pezinku, aj v DSS v Martine a Batizovciach. "Pán premiér Igor Matovič (OĽaNO) aj po 12. apríli tvrdil, že štát nemá dostatočné kapacity na testovanie. Nakoniec budú testovať, ale urobia to však rýchlotestami, o ktorých Matovič tvrdil, že ich treba hodiť do Dunaja," upozornil Tomáš.

Smer-SD preto naďalej trvá na okamžitom riadnom testovaní, doručení ochranných pomôcok a doplnení personálu do zariadení. "Ak môže štát poslať armádu do rómskych osád, môže nasadiť štáb aj do DSS. Je potrebné prijať usmernenia k tým opatreniam, ktoré už boli prijaté vládou," povedal Tomáš.

Jeho stranícky kolega Ján Richter je tiež presvedčený, že by mal byť prijatý krízový plán, aby vedeli, čo majú zariadenia robiť, ak nákaza v ňom vypukne. "Budeme od ministra práce žiadať, aby dával každý mesiac odpočet, čo sa udialo v zariadeniach, aby sme vedeli doplniť aj opatrenia, ktoré budú potrebné," doplnil Richter s tým, že Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR by mala byť súčasťou ústredného krízového štábu.

Ľ. Petrák: Vládny program nemá v oblasti školstva žiaden finančný záväzok

Programové vyhlásenie vlády (PVV) neobsahuje v oblasti školstva žiaden finančný záväzok, nie sú v ňom ani formulácie, ktoré by v školstve niečo sľúbili a garantovali. Počas štvrtkovej diskusie k vládnemu programu to v pléne vyhlásil člen školského parlamentného výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD). Poukázal tiež na niektoré rozpory v dokumente.

Petrák si nemyslí, že garantovať financie nie je možné pre krízovú situáciu týkajúcu sa pandémie nového koronavírusu. Problém podľa neho môže byť v tom, že rezort školstva patrí SaS. "Pravdepodobne pán minister ani koaličný partner nemali dostatočnú silu zagarantovať finančné prostriedky, ktoré by šli do školstva, čo považujem za vážny problém," doplnil s tým, že školstvo je naformulované v PVV ako výzva, nie ako priorita.

Petrák upozornil na rozpor v PVV, keď hovorí o optimalizovanej sieti škôl, ale v inej časti sa píše o zachovávaní málotriednych škôl predovšetkým na jazykovo zmiešanom území, pričom sa majú tiež vytvárať slovenské školy tam, kde Slováci tvoria jazykovú menšinu.

Návrh zjednotenia financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva je Petrák ochotný podporiť. Vládny dokument hovorí o potrebe dobudovať kapacity materských škôl, spomína tiež nárokovateľnosť miesta v škôlkach, s čím nemá Petrák problém, no upozornil, že vláda na to vzhľadom na pokles ekonomiky nebude mať peniaze, je to teda podľa Petráka nereálna úloha. Kabinet si podľa neho protirečí, keď do PVV zaradil aj zváženie možnosti poskytovať príspevok zákonným zástupcom pre dieťa od troch rokov. "Ideme budovať kapacity materských škôl, posilňovať domáce, komunitné vzdelávanie, vznik a rozširovanie súkromných materských škôl, čo vyžaduje obrovské finančné prostriedky, alebo na druhej strane ideme vyplácať príspevok zákonným zástupcom od troch rokov veku dieťaťa, čo si vyžaduje ďalšie financie, a v tom prípade sa budú kapacity budovať úplne zbytočne," skonštatoval.

Dokument neobsahuje záväzok, potrebu, ale len otvorenie diskusie o kvalite škôl, čo označil poslanec za nedostatočné. Petrák tiež pripomenul, podpora Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo neznamená zvýšenie kvality vysokých škôl. Narážal na to, že vláda chce podporiť prácu tejto agentúry tak, aby sa zvýšila kvalita a znížil počet študijných odborov a programov.

"V PVV čítam v oblasti školstva pomerne jasne, čo chceme urobiť. Čo jasné nie je, ako to urobíme, lebo nikto z nás nevie, ako sa budú veci vyvíjať. Najlepšie slová sú skutky, takže tie dobré veci, na ktorých sa zhodneme, poďme spolu realizovať," povedal v reakcii na Petrákove slová predseda školského výboru Richard Vašečka (OĽaNO). Poslanca Jozefa Bubnára (OĽaNO) prekvapilo, že Petrák hovoril o absencii konkrétnych čísel. Skonštatoval, že každý ďalší krok v oblasti školstva už určite bude s konkrétnymi číslami. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) urobil podľa neho dobre, že sa nezaviazal číslami a percentami.

O. Dostál: Je jasné, že táto garnitúra myslí boj proti korupcii vážne

Táto vládna garnitúra myslí boj proti korupcii vážne. Je to jasné aj z jej programového vyhlásenia. Uviedol to vo štvrtok v rozprave v Národnej rade (NR) SR poslanec SaS Ondrej Dostál.

"Verím, že nastavenie novej vládnej garnitúry je také, že korupciu považuje za zlo, ktoré treba vykoreniť," zdôraznil s tým, že boj proti korupcii sa tiahne celým programovým vyhlásením vlády (PVV). Túto problematiku vníma ako jeden z najdôležitejších spoločných menovateľov celej nastupujúcej vlády. Poukázal tiež na vymožiteľnosť práva, zákony podľa neho nemôžu zostať len na papieri.

Dotkol sa aj témy zahraničnej politiky. "Sme v Európskej únii (EÚ) a v Severoatlantickej aliancii (NATO), sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité," uviedol Dostál.

Skonštatoval, že v parlamente chýba sila, ktorá by reprezentovala maďarskú menšinu. O to dôležitejšie podľa neho je, ako sa k tejto problematike postavia zvolení poslanci. Dostál si myslí, že PVV je vo vzťahu k národnostným menšinám pomerne ambiciózne. Riešiť treba podľa neho aj postavenie Rómov, najmä tých, ktorí žijú v segregovaných osadách. "Mám nádej, že vládna väčšina si to uvedomuje a je pripravená robiť razantné kroky na zlepšenie podstavenia ľudí žijúcich často v podmienkach nehodných 21. storočia," vyhlásil.

Zároveň by bol rád, ak by bola v PVV aj zmienka o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia. "Ale máme širokospektrálnu koalíciu, musíme hľadať kompromisy," dodal. Súčasne si podľa neho vláda uvedomuje dôležitosť problematiky rodovej rovnosti a boja proti násiliu páchanému na ženách.

Poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha podotkol, že vo vládnom programe nič konkrétne nie je. Jedinou konkrétnou vecou v PVV je podľa neho hmotná zodpovednosť. V reakcii na Dostálove slová o boji proti korupcii spomenul niektoré nominácie do funkcií, ktoré sú podľa neho pochybné. Zaujímal sa, či v týchto prípadoch nejde o klientelizmus.

Poslanci za OĽaNO podporia A. Svetlovskú za členku Súdnej rady SR

Poslanci za koaličné OĽaNO podporia vo voľbe Alenu Svetlovskú za členku Súdnej rady SR. TASR to povedal predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš. Poslanci za SaS sa o podpore budú radiť pred voľbou, skonštatovala šéfka ich klubu Anna Zemanová. Postoj klubu Za ľudí ešte nie je známy.

Parlament má voliť členov súdnej rady vo štvrtok po 17.00 h. Otázky vyvolala nominácia Svetlovskej, ktorá je sudkyňou, hoci programové vyhlásenie vlády (PVV) hovorí, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami. Svetlovská je nominantkou predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina).

Šipoš skonštatoval, že Svetlovskú si vypočuli členovia klubu, pričom sú ochotní urobiť výnimku. "Keď už to bude prijaté v parlamente, podľa PVV, budeme sa držať tohto zákona," dodal. Poslanci za SaS majú podľa Zemanovej výhradu voči tomu, že Svetlovská je sudkyňou.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) vo štvrtok na tlačovej konferencii skonštatoval, že zákon dnes umožňuje nominovať aj osobu, ktorá je sudcom, ale do budúcna jasne deklarovali, že to tak nebude. Aj klub Za ľudí si mal počas štvrtka ešte vypočuť Svetlovskú.

Kollár v pléne vo štvrtok vysvetlil, že Svetlovská síce je sudkyňa Najvyššieho súdu SR, ale spĺňa predpoklady byť členkou súdnej rady. "Naša strana súhlasila s tým, že do budúcna to nebudú sudcovia, tak sme sa dohodli na koaličnej rade, ale dnes som si ešte vyhradil, že môžem dať sudcu," doplnil.

Okrem Svetlovskej do funkcie člena súdnej rady kandiduje bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák, ktorého nominanovala SaS a advokát Andrej Majerník, ktorého nominovala strana Za ľudí.

Súdna rada prišla o viacero svojich členov, keď sa svojej funkcie vzdali nominanti parlamentu a vlády. Urobili tak potom, ako ich v marci informovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), že nemajú dôveru vlády. Súdna rada tak momentálne nemá šesť z 18 členov.

M.Svrček vyzdvihol dlhodobé plánovanie v doprave v rámci vládneho programu

Dlhodobé plánovanie výstavby a údržby cestnej siete na Slovensku je dôležité. Bolo by tak možné uskutočniť efektívnejšie plánovanie finančných prostriedkov na výstavbu v nasledujúcom období a pozitívne to môže byť aj pre pripravenosť stavebných firiem. Vo štvrtok to v rámci rozpravy k programovému vyhláseniu vlády (PVV) uviedol poslanec Sme rodina Miloš Svrček.

Kabinet sa podľa jeho slov zaviazal pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry a k dostavbe diaľnic a rýchlostných ciest, pričom zavedie prioritizáciu investičných projektov v oblasti cestnej infraštruktúry. Tvorená bude zásobníkom projektov na obdobie minimálne desať rokov.

Následkom zavedenia tohto inštitútu podľa neho bude, že ktorákoľvek vláda, ktorá bude riešiť výstavbu nadradenej cestnej infraštruktúry, bude zaviazaná plnením výstavby na základe dlhodobého plánu, nie na základe "politických alebo mocenských záujmov".

"Je potešujúce, že nastupujúci kabinet si osvojil myšlienku, s ktorou hnutie Sme rodina prišlo už dávnejšie, to znamená, vytvorenie inštitútu dlhodobého plánovania výstavby a údržby cestnej siete. Tak, ako v iných štátoch Európskej únie (EÚ), aj na Slovensku by mal byť tento predmetný inštitút zavedený čo najskôr," poznamenal Svrček.

Priblížil tiež zavedenie systému BIM (Building Information Modeling). Kabinet ním chce riešiť "dlhodobo neuspokojivý" stav údržby a opráv dopravnej infraštruktúry. Umožňuje sledovať stavebný objekt od fázy projektovania až do ukončenia jeho životnosti.

Prioritou má byť aj riešenie budovania preložiek ciest prvej triedy. Podľa Svrčeka sa má prispieť k rozvoju regiónov. Na Slovensku boli podľa neho doposiaľ diskriminované niektoré regióny nedostatočnou dopravnou dostupnosťou.

Vláda sa zároveň zaviazala predložiť návrh rekodifikácie stavebného práva. Súčasný stav je totiž podľa Svrčeka neprehľadný.

"Cieľom tohto kabinetu v rámci svojho programu v rámci rozvoja slovenskej dopravy by teda malo byť realizovanie reálneho programu rozvoja dopravy a nie ísť do pokusov a dlhodobo ignorovať potreby obyvateľstva v oblasti dopravnej infraštruktúry," uzavrel Svrček.