< sekcia Slovensko

Po ôsmich rokoch prijal pápež František pozvanie na Slovensko

Na archívnej snímke Pápež František zdraví veriacich z okna Apoštolského paláca. Foto: TASR/AP

V tejto súvislosti TASR prináša výberovú chronológiu udalostí, ktoré predchádzali návšteve Svätého Otca.

Bratislava 12. septembra (TASR) – V nedeľu 12. septembra pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenska pápež František. Návšteva potrvá do 15. septembra.

V tejto súvislosti TASR prináša výberovú chronológiu udalostí, ktoré predchádzali návšteve Svätého Otca.

14. marca 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič poslal list pápežovi Františkovi deň po jeho zvolení (13. marca). Adresoval mu v ňom pozvanie na návštevu Slovenska počas roku 2013, keďže si Slovensko v tomto roku pripomínalo 1150. výročie príchodu vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda.

19. marca 2013 – Pozvanie zopakoval Ivan Gašparovič aj pri osobnom stretnutí s Františkom, keď sa vo Vatikáne zúčastnil na slávnostnej inauguračnej svätej omši novozvoleného pápeža. Takisto pozval Svätého Otca na Slovensko 27. apríla 2014. Pápež na pozvanie reagoval ubezpečením, že „určite, keď bude môcť, tak príde“.

9. apríla 2015 - Slovenský prezident Andrej Kiska prvý raz počas svojho funkčného obdobia navštívil Vatikán a prijal ho pápež František. „Vyslovil som naše obrovské želanie, aby navštívil našu krajinu. Poďakoval sa a pozdravil všetkých ľudí na Slovensku,“ napísal na svojom profile na sociálnej sieti. Pápeža pozval aj 27. júla 2017, keď sa s ním stretol na 31. ročníku Svetových dní mládeže (SDM).

14. decembra 2018 – Kiska opäť pozval pápeža Františka na návštevu Slovenska. Pápež na pozvanie odpovedal, že v princípe ho prijíma, avšak zároveň upozornil, že má nabitý program.

22. marca 2019 - Spoločnú audienciu u pápeža Františka absolvovali predseda NR SR Andrej Danko a predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Radek Vondráček. Pozvali ho na spoločnú návštevu oboch krajín.

9. decembra 2019 – Pápeža pozval na Slovensko počas audiencie premiér Peter Pellegrini. Pozvanie tlmočil aj štátnemu sekretárovi Pietrovi Parolinovi. Pápež sa nevyjadril, či Slovensko navštívi, avšak uviedol, že veľmi rád chodí do malých krajín a dáva tak najavo, že sú preňho dôležité.

15. apríla 2020 – Prezidentka Zuzana Čaputová telefonovala s pápežom Františkom a pozvala ho na návštevu Slovenska. Tlmočila pozdrav Svätého Otca ľuďom na Slovensku a jeho odkaz, aby počas pandémie nestrácali nádej, boli disciplinovaní a utvrdzovali sa v odvahe.

14. decembra 2020 – Prezidentka SR opätovne tlmočila pápežovi pozvanie na Slovensko počas osobného stretnutia vo Vatikáne. Podľa jej slov pozvanie prijal s tým, že uvidí, ako mu to dovolí situácia vo svete. Takisto uviedol, že bude záležať na vývoji pandemickej situácie a jeho zdravotnom stave.

8. marca 2021 – Pápež František mal v úmysle pricestovať na Slovensko. Oznámil to prezidentke SR Zuzane Čaputovej v reakcii na jej pozvanie z decembra 2020. Počas tlačovej konferencie na palube lietadla pri návrate z návštevy Iraku tiež uviedol, že by sa návšteva Bratislavy mohla uskutočniť popri eucharistickom kongrese v Budapešti.

4. júla 2021 – Pápež František oficiálne potvrdil, že prijal pozvanie prezidentky SR Zuzany Čaputovej a v septembri navštívi Slovensko a Maďarsko. Oznámil to informačný portál Svätej stolice Vatican News. Za termín návštevy Svätého Otca boli stanovené dni medzi 12. až 15. septembrom.

21. júla 2021 – Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS) informovala, že pápež navštívi Bratislavu, Košice, Prešov a Šaštín. Stretne sa s troma najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj zástupcami židovskej či rómskej komunity. V Šaštíne je na programe svätá omša s homíliou Svätého Otca. KBS zverejnila oficiálnu webovú stránku www.navstevapapeza.sk alebo www.skpapalvisit.org, prostredníctvom ktorej bude poskytovať informácie k apoštolskej ceste.

13. augusta 2021 - Spustila sa registrácia na verejné podujatia septembrovej návštevy pápeža Františka na Slovensku. Ľudia sa môžu registrovať na štyri miesta, a to do Košíc na Luník IX, na košický štadión, do Prešova a Šaštína. Ľudia sa registrujú na webe navstevapapeza.sk. K registrácii spustili aj call centrum.

15. augusta 2021 – Na Slovensku sa začala oficiálna duchovná príprava na septembrovú návštevu pápeža Františka. „Duchovná príprava znamená, že v modlitbe myslíme na túto návštevu a otvárame sa pre Božie pôsobenie, aby sme tak mohli vnímať slová Svätého Otca,“ uviedol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Stanislav Zvolenský.

Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi.

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako účtovník na železnici a matka sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí. Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových sestier sa zapísal ako nezbedný, ale milý chlapec.

V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita), budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v nočnom bare. Priznal sa aj k tomu, že sa ako 12-ročný zamiloval do svojej vrstovníčky, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. Pre infekciu mu ako mladíkovi vyoperovali časť pľúc.

Najskôr vyštudoval chemicko-priemyselnú školu. Po jej skončení vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia.

V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.

Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov doživotné sľuby. Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov.

V rokoch 1980 - 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v diecéze San Miguel.

Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na renomovanom filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Z postu arcibiskupa Buenos Aires vypracoval misijný plán, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá, vedúca úloha uvedomelých laikov, evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta a pomoc chudobným.

Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj ako kardinál si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov. Prezentoval sa nekonvenčným správaním, cestoval napríklad mestskou hromadnou dopravou a uprednostňoval tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho za pápeža zvolili na druhy deň od začatia konkláve.

Svojej skromnosti, neformálnosti a predstave o cirkvi ako cirkvi chudobných pre chudobných zostal verný aj ako pápež.

Dodnes je veľkým fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San Lorenzo de Almagro. V roku 2015 vydal napríklad aj hudobný album s názvom Wake Up!

Pápež František, osobnosť roku 2013 časopisu Time, predstavuje kompromis medzi teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a tradicionalizmom jezuitského rádu. Je známy aj svojou kritikou konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému či zástancom ochrany životného prostredia a rozhodného zápasu proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Frateli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).