Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Eliminovanie negatívnych vplyvov zosuvného rizika na životy a majetok obyvateľov a na životné prostredie prispieva k lepšej kvalite života a ochrane životného prostredia, tvrdí envirorezort.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Úlohy stanovené v Programe prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 - 2020) a jeho aktualizácie boli splnené, niektoré z nich pokračujú. Celkovo sa počas šiestich rokov riešilo 128 lokalít s rizikom svahového zosuvu. Sanácia skalného brala Strečno bola najsledovanejšou geologickou prácou. Vláda vzala Správu o plnení Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 - 2020) na vedomie na svojom stredajšom rokovaní.
Program odporučil 84 lokalít na realizáciu inžiniersko-geologického prieskumu a následnú sanáciu. Ďalších 44 lokalít s havarijnými zosuvmi navrhol program na sanáciu geologického prostredia, priblížilo ministerstvo životného prostredia.
Jedenásť geologických úloh sa podľa envirorezortu financovalo zo zdrojov štátneho rozpočtu, a to v celkovej sume sedem miliónov eur. V 31 prípadoch bolo potrebné vykonať záchranné práce počas mimoriadnej situácie. Tie sa financovali z rezervy vlády.
Na niektorých lokalitách sa vykonali okamžité protihavarijné opatrenia. Išlo najmä o sanáciu havarijného zosuvu v obci Banka pri Piešťanoch, v Nižnej Myšli v okrese Košice-okolie, či vo Svätom Antone v okrese Banská Štiavnica.
"Najsledovanejšou geologickou prácou bola sanácia skalného brala Strečno. Vykonala sa v rokoch 2016 - 2017. Zabezpečila sa stabilita 28 vybraných častí brala, pretože predstavovali riziko pre účastníkov cestnej dopravy," uviedol rezort. Doplnil, že najkritickejšiu časť skalného brala v súčasnosti monitoruje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Sanácia dosiahla výšku viac ako 1,2 milióna eur. "Zrealizovanú sanáciu časti skalného brala možno považovať za čiastkovú sanáciu. Odborníci za efektívne riešenie na eliminovanie hroziaceho nebezpečenstva považujú vybudovanie ochrannej galérie po sanácii skalnej steny," konštatuje MŽP.
"Program bol prvým strategickým dokumentom pre danú problematiku na Slovensku. Prispel k získaniu cenných skúseností, ktoré pomôžu efektívne riešiť túto problematiku v budúcnosti," uvádza sa v materiáli. Kľúčovým cieľom bolo znížiť zosuvné riziko na životy ľudí, majetok a životné prostredie, zamedziť degradácii životného prostredia, ekosystémov a ich zložiek.
V programe boli určené ciele, aktivity a opatrenia na riešenie svahových deformácií, na postupné znižovanie a odstraňovanie nežiaducich účinkov svahových pohybov a na zabránenie vzniku škôd na majetku obyvateľov, obcí a štátu v postihnutých oblastiach. "Eliminovanie negatívnych vplyvov zosuvného rizika na životy a majetok obyvateľov a na životné prostredie prispieva k lepšej kvalite života a ochrane životného prostredia," tvrdí ministerstvo životného prostredia.
Program odporučil 84 lokalít na realizáciu inžiniersko-geologického prieskumu a následnú sanáciu. Ďalších 44 lokalít s havarijnými zosuvmi navrhol program na sanáciu geologického prostredia, priblížilo ministerstvo životného prostredia.
Jedenásť geologických úloh sa podľa envirorezortu financovalo zo zdrojov štátneho rozpočtu, a to v celkovej sume sedem miliónov eur. V 31 prípadoch bolo potrebné vykonať záchranné práce počas mimoriadnej situácie. Tie sa financovali z rezervy vlády.
Na niektorých lokalitách sa vykonali okamžité protihavarijné opatrenia. Išlo najmä o sanáciu havarijného zosuvu v obci Banka pri Piešťanoch, v Nižnej Myšli v okrese Košice-okolie, či vo Svätom Antone v okrese Banská Štiavnica.
"Najsledovanejšou geologickou prácou bola sanácia skalného brala Strečno. Vykonala sa v rokoch 2016 - 2017. Zabezpečila sa stabilita 28 vybraných častí brala, pretože predstavovali riziko pre účastníkov cestnej dopravy," uviedol rezort. Doplnil, že najkritickejšiu časť skalného brala v súčasnosti monitoruje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Sanácia dosiahla výšku viac ako 1,2 milióna eur. "Zrealizovanú sanáciu časti skalného brala možno považovať za čiastkovú sanáciu. Odborníci za efektívne riešenie na eliminovanie hroziaceho nebezpečenstva považujú vybudovanie ochrannej galérie po sanácii skalnej steny," konštatuje MŽP.
"Program bol prvým strategickým dokumentom pre danú problematiku na Slovensku. Prispel k získaniu cenných skúseností, ktoré pomôžu efektívne riešiť túto problematiku v budúcnosti," uvádza sa v materiáli. Kľúčovým cieľom bolo znížiť zosuvné riziko na životy ľudí, majetok a životné prostredie, zamedziť degradácii životného prostredia, ekosystémov a ich zložiek.
V programe boli určené ciele, aktivity a opatrenia na riešenie svahových deformácií, na postupné znižovanie a odstraňovanie nežiaducich účinkov svahových pohybov a na zabránenie vzniku škôd na majetku obyvateľov, obcí a štátu v postihnutých oblastiach. "Eliminovanie negatívnych vplyvov zosuvného rizika na životy a majetok obyvateľov a na životné prostredie prispieva k lepšej kvalite života a ochrane životného prostredia," tvrdí ministerstvo životného prostredia.
