Bratislava 31. decembra (TASR) - Ohňostroje rušia vtáky a spúšťajú u nich silnú únikovú reakciu. Počas hromadných osláv, ako je Silvester, je vo vzduchu približne tisíckrát viac vtákov než obvykle, pretože letia v panike. Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife o tom informovala na sociálnej sieti.

„Vtáky reagujú na kombináciu svetelných zábleskov a najmä akustických stimulov, hlasných rán, piskľavých zvukov a pravdepodobne aj tlakových vĺn z explózií, ktoré môžu byť pre nich nepríjemné až bolestivé,“ uviedli ornitológovia. Vtáky túto situáciu nevedia predvídať. Pre porovnanie poukázala organizácia na búrky, ktoré vtáky dokážu odhadnúť podľa zmien tlaku a vetra. Pri ohňostrojoch chýba akýkoľvek varovný signál.

„V panike vtáky vylietajú do extrémnych výšok 500 až 600 metrov a vo vzduchu zostávajú 45 minút až hodinu, často ešte dlho po skončení ohňostrojov. Tento únikový let je mimoriadne energeticky náročný a sprevádzaný silným fyziologickým stresom,“ priblížila SOS/BirdLife.

Tvrdí, že srdcová frekvencia či telesná teplota môžu u vtákov zostať zvýšené niekoľko hodín. Napríklad u supa čiapočkatého zaznamenali zrýchlenie srdcovej frekvencie z pokojových 50 úderov za minútu na 170, čo zodpovedá maximálnej fyzickej záťaži. „Dôsledky sa nekončia jednou nocou. Vtáky musia stratenú energiu doháňať dlhším zháňaním potravy, napríklad husi rušené ohňostrojmi zvyšujú čas kŕmenia až o desať percent počas najmenej 11 nasledujúcich dní,“ ozrejmili ornitológovia.

Stres a narušenie spánku podľa nich pociťujú aj vtáky v úkrytoch a dutinách. Panický let v noci alebo v hmle vedie k dezorientácii a smrteľným kolíziám s budovami či elektrickým vedením. Vtáky, ktoré uletia v panike, sa v 30 percentách prípadov vôbec nevrátia na miesto svojho úkrytu, skonštatovala organizácia.

„Najsilnejšie reagujú veľké druhy vtákov, ako husi, kačice, či labute, najmä v otvorenej krajine, kde môže rušenie pretrvávať až do vzdialenosti desiatich kilometrov od miesta odpálenia,“ uviedli ornitológovia.