Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 21. jún 2024Meniny má Alojz
< sekcia Slovensko

Počas vianočných sviatkov si možno pripomenúť ich kresťanskú podstatu

Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia, o niečo neskôr sa objavili v južnom Nemecku.

Bratislava 21. decembra (TASR) - Vianoce sa začali sláviť ako kresťanský sviatok vo 4. storočí a po Veľkej noci sa postupne stávali druhými najdôležitejšími kresťanskými sviatkami.

Sviatky pokoja a lásky začínajú na Štedrý deň sláviť približne dve miliardy kresťanov vo svete. Pripomínajú si narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny. V domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené vianočné stromčeky. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich koledy a vianočné piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc.

Prvý sviatok vianočný je dňom Božieho narodenia. Presný dátum narodenia Ježiša Krista známy nie je. Jeho narodenie znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Slávenie 25. decembra ako narodenia Ježiša je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Spočiatku sa v tento deň slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. januára. V priebehu histórie hlavné miesto získali jasličky a vianočný stromček. Jasle sa spomínajú vo Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia, o niečo neskôr sa objavili v južnom Nemecku.

Naši predkovia okrem návštevy kostola a nevyhnutného obriadenia statku nerobili v ten deň nič. Dokonca ani nevarili, pretože na Štedrý deň si nachystali množstvo jedla a na druhý deň jedli to, čo zvýšilo a bolo toho do sýtosti. Nebývalo zvykom ani chodiť po návštevách. V niektorých obciach to bolo vyslovene zakázané. Malo sa zostať doma a slávnostný čas tráviť s rodinou. Jedinými vítanými návštevníkmi domácností boli malí chlapci - vinšovníci. V tento deň chodieval po dedine obecný pastier s obecnou trúbou. Išiel z domu do domu a dostával od gazdín výslužku v podobe upečeného koláča.

Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov spomienkou na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Na freskách a reliéfoch býva zobrazovaný ako mládenec v diakonskom odeve a jeho znakmi sú palma - ako symbol mučeníctva, víťazstva a hromada kamenia - ako symbol príčiny jeho smrti. Tento deň sa napriek tomu vyznačoval veselšou atmosférou a uvoľnením. Na Štefana sa zavčas rána ľudia umývali v studenej vode potoka, pretože verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie, ktoré ale mala iba v tento deň. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou. Po celý deň sa na Štefana chodilo po rodinách, známych a susedoch vinšovať. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu alebo trápenie. Večer sa konala štefanská zábava.

Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Časť pravoslávnych veriacich začne sláviť vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára.