Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To, koľko utečencov má prijať Slovensko v prvej fáze riešenia aktuálneho prílevu migrantov do Európskej únie, ešte nie je známe.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) – To, koľko utečencov má prijať Slovensko v prvej fáze riešenia aktuálneho prílevu migrantov do Európskej únie, ešte nie je známe. Európska komisia (EK) predstavila v stredu (13.5.) európsky migračný program, v ktorom načrtla kroky, ktoré treba v tejto súvislosti zrealizovať.
Historicky prvá aktivácia núdzového mechanizmu má v prvom slede pomôcť členským štátom únie, ktoré čelia najväčšiemu náporu utečencov. Teda takým krajinám, ako je Taliansko, Malta či Grécko, kde sú v záchytných táboroch. Ako pre TASR priblížil vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Andrej Králik, pôjde o legislatívny návrh komisie. Jeho cieľom je odbremeniť záchytné tábory v Európe. Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,78 percenta. Z akého presného počtu, ešte nie známe.
Konkrétny návrh na akútnu relokáciu týchto ľudí aj s presnými číslami totiž komisia predstaví do konca mája. Ten pôjde do legislatívneho procesu. Na jeho prijatie bude potrebná kvalifikovaná väčšina. Svoje negatívne stanovisko k povinným kvótam už vyslovili Maďarsko, Česko aj Slovensko.
Druhá časť relokácie rieši mechanizmus prerozdeľovania utečencov v budúcnosti pri hromadných prílevoch. Ten komisia vypracuje do konca tohto roka. Aj v tomto prípade je pre Slovensko určená hranica 1,78 percenta.
Podľa Králika ďalší pilier migračného programu sa týka presídľovania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ale nachádzajú sa v táboroch tretích krajín, ako je napríklad Líbya, Sýria či Sudán. Na tento účel je na najbližšie dva roky určených 50 miliónov eur. Komisia zatiaľ navrhla pre systém presídľovania 20.000 miest. Pre Slovensko je stanovených 1,6 percenta, čo predstavuje 319 ľudí. Podmienkou je, že takto presídlený utečenec musí zostať v danej krajine minimálne päť rokov. V prípade, ak sa rozhodne odísť do iného členského štátu, stratí ochranný status.
Králik ale upozorňuje, že tento presídľovací program bude mať iba odporúčací charakter, čiže EK nemôže žiadnu členskú krajinu zaviazať k tomu, aby týchto ľudí prijala na svojom území. Na druhej strane však Rada EÚ, teda ministri vnútra alebo zahraničných vecí členských štátov, môže tento návrh schváliť ako záväzný.
Historicky prvá aktivácia núdzového mechanizmu má v prvom slede pomôcť členským štátom únie, ktoré čelia najväčšiemu náporu utečencov. Teda takým krajinám, ako je Taliansko, Malta či Grécko, kde sú v záchytných táboroch. Ako pre TASR priblížil vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Andrej Králik, pôjde o legislatívny návrh komisie. Jeho cieľom je odbremeniť záchytné tábory v Európe. Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,78 percenta. Z akého presného počtu, ešte nie známe.
Konkrétny návrh na akútnu relokáciu týchto ľudí aj s presnými číslami totiž komisia predstaví do konca mája. Ten pôjde do legislatívneho procesu. Na jeho prijatie bude potrebná kvalifikovaná väčšina. Svoje negatívne stanovisko k povinným kvótam už vyslovili Maďarsko, Česko aj Slovensko.
Druhá časť relokácie rieši mechanizmus prerozdeľovania utečencov v budúcnosti pri hromadných prílevoch. Ten komisia vypracuje do konca tohto roka. Aj v tomto prípade je pre Slovensko určená hranica 1,78 percenta.
Podľa Králika ďalší pilier migračného programu sa týka presídľovania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ale nachádzajú sa v táboroch tretích krajín, ako je napríklad Líbya, Sýria či Sudán. Na tento účel je na najbližšie dva roky určených 50 miliónov eur. Komisia zatiaľ navrhla pre systém presídľovania 20.000 miest. Pre Slovensko je stanovených 1,6 percenta, čo predstavuje 319 ľudí. Podmienkou je, že takto presídlený utečenec musí zostať v danej krajine minimálne päť rokov. V prípade, ak sa rozhodne odísť do iného členského štátu, stratí ochranný status.
Králik ale upozorňuje, že tento presídľovací program bude mať iba odporúčací charakter, čiže EK nemôže žiadnu členskú krajinu zaviazať k tomu, aby týchto ľudí prijala na svojom území. Na druhej strane však Rada EÚ, teda ministri vnútra alebo zahraničných vecí členských štátov, môže tento návrh schváliť ako záväzný.
