FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
HZS najčastejšie pomáhala pri stredne ťažkých úrazoch a až 83 zachraňovaných osôb bolo v závažnom až život ohrozujúcom stave.
Autor TASR
Vysoké Tatry 11. septembra (TASR) - Počet výjazdov Horskej záchrannej služby (HZS) počas uplynulej letnej sezóny oproti vlaňajšku klesol o viac ako 13 percent. Informovala o tom HZS na svojej webovej stránke s tým, že od 1. júna do konca augusta zasahovali 381-krát. Pokles výjazdov pripisuje aj nižšej návštevnosti horských oblastí v dôsledku horšieho počasia.
Najviac záchranných akcií bolo vo Vysokých Tatrách, kde mali počas leta 156 výjazdov. Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo celkovo 501 tiesňových volaní, pričom pri 58 z nich nebol potrebný zásah horských záchranárov. Išlo najmä o navigáciu pri zablúdení. „Vzhľadom na menší počet dní s pekným počasím, najmä v období júla, dochádzalo ku kumulácii viacerých záchranných akcií v rámci jedného dňa a v júni sa, samozrejme, násobil počet zásahov počas víkendov,“ uviedla HZS. Napríklad 15. júna mali horskí záchranári spolu 12 záchranných akcií a 5. júla dokonca ešte o dve viac.
HZS najčastejšie pomáhala pri stredne ťažkých úrazoch a až 83 zachraňovaných osôb bolo v závažnom až život ohrozujúcom stave. „Žiaľ, počet smrteľných nehôd a úmrtí je porovnateľný s počtom z rovnakého obdobia z minulého roka,“ dodáva HZS s tým, že registrujú 14 tragických udalostí.
Najčastejšie žiadali o pomoc Slováci, ktorých bolo 170, za nimi nasleduje viac ako stovka občanov Poľskej republiky a tretiu priečku obsadili Česi. Najčastejšie HZS poskytovala pomoc turistom, ktorí tvorili 58 percent výjazdov, v 50 prípadoch potrebovali pomoc cyklisti.
„Žiaľ, až viac ako 40 percent zásahov bolo zapríčinených neopatrnosťou, podcenením či už svojich schopností, kondičnej alebo technickej úrovne, nesledovaním predpovede počasia, ignorovaním výstrah či porušovaním návštevného poriadku,“ upozornili horskí záchranári. Podotkli, že sa citeľne zvýšil počet záchranných akcií, keď žiadali o pomoc osoby bez zranení, a to o viac ako 27 percent. Najviac takýchto volaní registruje HZS od návštevníkov z Poľska.
„Pokles návštevnosti horských oblastí, a tým aj záchranných akcií bol pravdepodobne čiastočne spôsobený aj klimatologickou situáciou na našom území,“ skonštatovala HZS. Na Slovensku bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu v júli iba v určitých krátkych etapách horúcejšie počasie, naopak, pravidelnejšie pršalo.
HZS na záver podotkla, že návštevníci by mali do hôr chodiť dostatočne vybavení, nie vždy je to však tak. „Predtým, než vyrazíte na ďalšie dobrodružstvo, skontrolujte namiesto sociálnych sietí napríklad meteoradar, a keď už budete mať v ruke mobilný telefón, vyskúšajte si zistiť svoje aktuálne GPS koordináty,“ uzatvára HZS.
Najviac záchranných akcií bolo vo Vysokých Tatrách, kde mali počas leta 156 výjazdov. Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo celkovo 501 tiesňových volaní, pričom pri 58 z nich nebol potrebný zásah horských záchranárov. Išlo najmä o navigáciu pri zablúdení. „Vzhľadom na menší počet dní s pekným počasím, najmä v období júla, dochádzalo ku kumulácii viacerých záchranných akcií v rámci jedného dňa a v júni sa, samozrejme, násobil počet zásahov počas víkendov,“ uviedla HZS. Napríklad 15. júna mali horskí záchranári spolu 12 záchranných akcií a 5. júla dokonca ešte o dve viac.
HZS najčastejšie pomáhala pri stredne ťažkých úrazoch a až 83 zachraňovaných osôb bolo v závažnom až život ohrozujúcom stave. „Žiaľ, počet smrteľných nehôd a úmrtí je porovnateľný s počtom z rovnakého obdobia z minulého roka,“ dodáva HZS s tým, že registrujú 14 tragických udalostí.
Najčastejšie žiadali o pomoc Slováci, ktorých bolo 170, za nimi nasleduje viac ako stovka občanov Poľskej republiky a tretiu priečku obsadili Česi. Najčastejšie HZS poskytovala pomoc turistom, ktorí tvorili 58 percent výjazdov, v 50 prípadoch potrebovali pomoc cyklisti.
„Žiaľ, až viac ako 40 percent zásahov bolo zapríčinených neopatrnosťou, podcenením či už svojich schopností, kondičnej alebo technickej úrovne, nesledovaním predpovede počasia, ignorovaním výstrah či porušovaním návštevného poriadku,“ upozornili horskí záchranári. Podotkli, že sa citeľne zvýšil počet záchranných akcií, keď žiadali o pomoc osoby bez zranení, a to o viac ako 27 percent. Najviac takýchto volaní registruje HZS od návštevníkov z Poľska.
„Pokles návštevnosti horských oblastí, a tým aj záchranných akcií bol pravdepodobne čiastočne spôsobený aj klimatologickou situáciou na našom území,“ skonštatovala HZS. Na Slovensku bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu v júli iba v určitých krátkych etapách horúcejšie počasie, naopak, pravidelnejšie pršalo.
HZS na záver podotkla, že návštevníci by mali do hôr chodiť dostatočne vybavení, nie vždy je to však tak. „Predtým, než vyrazíte na ďalšie dobrodružstvo, skontrolujte namiesto sociálnych sietí napríklad meteoradar, a keď už budete mať v ruke mobilný telefón, vyskúšajte si zistiť svoje aktuálne GPS koordináty,“ uzatvára HZS.
