MS vo futbale 2026
Všetky správy
Kým sa na našom území používal latinský jazyk, vysvedčenie sa nazývalo Testimonium scholasticum, čo v preklade znamenalo školské svedectvo.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 30. júna (TASR) - Podoba vysvedčení sa v minulosti postupne vyvíjala podľa potrieb škôl a dlho nemala jednotnú formu. Až v 18. storočí, počas veľkých školských reforiem, sa začali viac približovať dnešnej podobe ako znak toho, čo človek v škole zvládol a kam môže ďalej smerovať. V súvislosti s koncom školského roka 2025/2026 to na sociálnej sieti uviedlo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
Kým sa na našom území používal latinský jazyk, vysvedčenie sa nazývalo Testimonium scholasticum, čo v preklade znamenalo školské svedectvo. Ministerstvo školstva uviedlo, že školské vysvedčenia boli úradnými listinami, preto na nich nechýbala pečať a neskôr pečiatka školy, meno žiaka, dátum narodenia a bydlisko. „Zaznamenávali sa predmety, hodnotenie, školský rok, trieda a podpisy učiteľa aj riaditeľa,“ uviedol rezort školstva. Niektoré vysvedčenia obsahovali dokonca aj údaje o rodičoch alebo vierovyznaní žiaka.
Jedno z najstarších zachovaných vysvedčení zo zbierkového fondu Múzea školstva a pedagogiky, ktoré sídli v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, patrilo žiakovi Ondrejovi Ondrejskému a pochádza z roku 1840. Učitelia mestskej školy v 19. storočí hodnotili predmety ako biblická história, základy latinčiny, aritmetika či nemecký pravopis.
Od roku 1850 sa súčasťou štúdia na gymnáziu stala maturita s maturitným vysvedčením, ktoré otváralo cestu na univerzity. Od roku 1868 sa tiež ustálil päťstupňový systém hodnotenia.
Po vzniku Československa v roku 1918 sa podoba vysvedčení líšila podľa typu školy, ale stále sa hodnotilo správanie, usilovnosť, prospech, ale aj úprava písomných prác.
Múzeum školstva a pedagogiky na svojom webe uviedlo, že „od roku 1945 až doteraz pretrváva ustálená podoba vydávania jedného vysvedčenia pre jeden školský rok s polročným a koncoročným hodnotením.“ To sa týka aj prijatej klasifikácie v roku 1980 systémom piatich stupňov: 1. výborný, 2. chválitebný, 3. dobrý, 4. dostatočný a 5. nedostatočný. S ňou sa žiaci a študujúca mládež na svojich vysvedčeniach stretávajú až do súčasnosti.
„Hoci sa forma vysvedčenia časom menila, jeho skutočná hodnota je stále rovnaká. Ide o spätnú väzbu pre dieťa. To môže cítiť hrdosť na to, čo zvládlo, a zároveň získa prehľad o oblastiach, ktoré mu až tak nejdú,“ uviedol rezort školstva. Zároveň z ministerstva dodali, že je potrebné učiť deti, že horší výsledok na vysvedčení nie je zlyhanie, ale prirodzená súčasť učenia.
Kým sa na našom území používal latinský jazyk, vysvedčenie sa nazývalo Testimonium scholasticum, čo v preklade znamenalo školské svedectvo. Ministerstvo školstva uviedlo, že školské vysvedčenia boli úradnými listinami, preto na nich nechýbala pečať a neskôr pečiatka školy, meno žiaka, dátum narodenia a bydlisko. „Zaznamenávali sa predmety, hodnotenie, školský rok, trieda a podpisy učiteľa aj riaditeľa,“ uviedol rezort školstva. Niektoré vysvedčenia obsahovali dokonca aj údaje o rodičoch alebo vierovyznaní žiaka.
Jedno z najstarších zachovaných vysvedčení zo zbierkového fondu Múzea školstva a pedagogiky, ktoré sídli v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, patrilo žiakovi Ondrejovi Ondrejskému a pochádza z roku 1840. Učitelia mestskej školy v 19. storočí hodnotili predmety ako biblická história, základy latinčiny, aritmetika či nemecký pravopis.
Od roku 1850 sa súčasťou štúdia na gymnáziu stala maturita s maturitným vysvedčením, ktoré otváralo cestu na univerzity. Od roku 1868 sa tiež ustálil päťstupňový systém hodnotenia.
Po vzniku Československa v roku 1918 sa podoba vysvedčení líšila podľa typu školy, ale stále sa hodnotilo správanie, usilovnosť, prospech, ale aj úprava písomných prác.
Múzeum školstva a pedagogiky na svojom webe uviedlo, že „od roku 1945 až doteraz pretrváva ustálená podoba vydávania jedného vysvedčenia pre jeden školský rok s polročným a koncoročným hodnotením.“ To sa týka aj prijatej klasifikácie v roku 1980 systémom piatich stupňov: 1. výborný, 2. chválitebný, 3. dobrý, 4. dostatočný a 5. nedostatočný. S ňou sa žiaci a študujúca mládež na svojich vysvedčeniach stretávajú až do súčasnosti.
„Hoci sa forma vysvedčenia časom menila, jeho skutočná hodnota je stále rovnaká. Ide o spätnú väzbu pre dieťa. To môže cítiť hrdosť na to, čo zvládlo, a zároveň získa prehľad o oblastiach, ktoré mu až tak nejdú,“ uviedol rezort školstva. Zároveň z ministerstva dodali, že je potrebné učiť deti, že horší výsledok na vysvedčení nie je zlyhanie, ale prirodzená súčasť učenia.
