Quantcast
< sekcia Slovensko

Podpora Slovákov v Maďarsku za posledné štyri roky stúpla o 50 percent

Na snímke parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik, ktorý zhodnotil uplynulé volebné obdobie. Budapešť, 21. februára 2022. Foto: TASR - Ladislav Vallach

Najväčší vplyv mali zástupcovia národnostných menšín v parlamente na oblasť financovania zo štátneho rozpočtu.

Budapešť 21. februára (TASR) - Podpora slovenskej menšiny v Maďarsku zo strany tamojšej vlády stúpla v uplynulom volebnom období najmenej o 50 percent, povedal v rozhovore so spravodajcom TASR v Budapešti parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik, ktorý zhodnotil uplynulé volebné obdobie.

"Neboli to ľahké roky. Keby nebola koronavírusová pandémia, tak by sme boli mohli pracovať premyslene a systematicky na zlepšovaní fungovania spoločenských organizácií Slovákov či miestnych slovenských samospráv. Pandémia zasiahla do všetkého," konštatoval.

Podľa jeho slov bolo potrebné byť pri tom, keď sa napríklad menili predpisy financovania aktivít miestnych samospráv. Ak by hovorcovia 13 národnostných menšín neboli v parlamente, tak by sa neriešili aktuálne problémy financovania samospráv, pretože štátne dotácie sa poskytujú na základe ich aktivít v predchádzajúcom roku, spresnil.



"Reagovali sme na také veci, akými sú reorganizácia vysokého školstva, čo prebehlo v tomto volebnom období. Štátne univerzity prešli do rúk súkromných nadácií. Ak by sme tam neboli, tak by sa do zákonov a rôznych zmlúv medzi štátom a nadáciami nedostali národnostné úlohy, ktoré vysoké školy majú naďalej vykonávať," dodal.

Najväčší vplyv mali zástupcovia národnostných menšín v parlamente na oblasť financovania zo štátneho rozpočtu.

"Objem finančných prostriedkov, ktoré slovenská národnostná menšina dostala od štátu, stúpol o vyše 50 percent. Cíti to Celoštátna samospráva Slovákov v Maďarsku (CSSM) a cítia to naše inštitúcie," zdôraznil hovorca slovenskej menšiny v parlamente.

Paulik ďalej vyzdvihol projekt bývalého slovenského evanjelického kostola v Budapešti, ktorý sa začal riešiť ešte začiatkom súčasného volebného obdobia. Pripomenul, že aj on rokoval s kompetentnými osobami a hľadali riešenie, ako dostať túto budovu do majetku CSSM.

"Už sa tak stalo, teraz sa vypisujú tendre na jeho obnovu. Od maďarskej vlády sme dostali vyše jednej miliardy forintov (2,8 milióna eur) a výrazným spôsobom prispela aj slovenská vláda," povedal.

Slovenská menšina je podľa jeho vyjadrenia finančne zabezpečená, avšak bolo potrebné dosiahnuť záruky pre fungovanie národnostného školstva, ktoré v istom období zo systému vypadli.

Ďalej bolo potrebné vyriešiť aj zaraďovanie pracovníkov národnostných kultúrnych inštitúcií, a aj najrozšírenejšia modifikácia národnostného zákona v roku 2020 si vyžiadala zásahy. Boli v nej rozšírené právomoci celoštátnych národnostných samospráv, zjednodušené vzťahy národnostných a miestnych samospráv, ako aj vzťah CSSM a vládnych orgánov.

"Modifikovaný národnostný zákon spresnil aj proces volenia národnostného parlamentného hovorcu i jeho činnosť. Národnostný parlamentný hovorca má rovnaké právomoci ako parlamentný poslanec, okrem možnosti hlasovania, a nemôže ani samostatne podávať návrhy na plenárne zasadnutia, iba prostredníctvom národnostného výboru parlamentu.

Môžeme sa zúčastňovať na rokovaniach všetkých výborov a môžeme sa vyjadriť aj k predloženým zákonom. Z 13 národnostných menšín má ako jediná plnoprávneho poslanca nemecká menšina, prostredníctvom ktorého tiež môžeme predložiť návrh týkajúci sa národností, aj keď sa to stáva zriedka. Môžeme v parlamente napríklad interpelovať členov vlády či klásť otázky najvyššiemu súdu,"
uzavrel Paulik.

Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku budú mať 3. apríla v parlamentných voľbách možnosť už tretíkrát voliť svojho zástupcu. Menšinoví voliči v Maďarsku majú možnosť rozhodnúť sa, či chcú voliť z celoštátnej straníckej listiny alebo z kandidátky národnostných menšín. V druhom prípade sa však musia osobitne zaregistrovať. Na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných zhruba 30.000 voličov, čo nie je možné, pretože ani podľa štatistiky nemajú toľkých členov svojej komunity.

Paulik je opäť prvým na kandidátke národnostnej listiny Celoštátnej samosprávy CSSM, a ak v zmysle volebného zákona za kandidátku zahlasuje najmenej jeden národnostný volič, tak automaticky postúpi do parlamentu ako parlamentný hovorca Slovákov.







(spravodajca TASR Ladislav Vallach)