Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Dáta zároveň ukazujú nárast počtu návštev u lekára s pribúdajúcim vekom.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Slovensko starne rýchlejšie, než sa dokáže prispôsobiť trh práce aj zdravotný systém. Zamestnanci budú pracovať dlhšie, no bez systematickej prevencie nie nevyhnutne zdravšie. Bez aktívnej úlohy zamestnávateľov bude udržateľnosť pracovného života po päťdesiatke ohrozená. Informovala o zdravotná poisťovňa (ZP) Union.
„Starnutie pracovnej sily nie je téma budúcnosti, ale realita dneška. Z dát vidíme, že náklady na zdravotnú starostlivosť prudko rastú po päťdesiatke a dramaticky po 60. roku života. Prevencia a včasný zásah sú kľúčové nielen pre zdravie ľudí, ale aj pre stabilitu systému,“ upozornil generálny riaditeľ ZP Union Michal Špaňár.
Počet návštev u lekára sa podľa údajov poisťovne výrazne zvyšuje s rastúcim vekom. Špaňár vysvetlil, že kým priemerné ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o poistenca vo veku okolo 40 rokov dosahujú približne 930 eur, u šesťdesiatnikov sú viac než dvojnásobné a u sedemdesiatnikov presahujú priemerne 3200 eur. „Najväčšia časť výdavkov pritom vzniká v posledných rokoch života,“ poznamenal.
Dáta zároveň ukazujú nárast počtu návštev u lekára s pribúdajúcim vekom. Kým ľudia do 45 rokov absolvujú v priemere tri návštevy u obvodného lekára a päť u špecialistu ročne, po päťdesiatke sa ich počet zdvojnásobuje. Po 65. roku potrebujú ľudia 12 návštev u špecialistu a štyri u obvodného lekára ročne. Osemdesiatročný poistenec potrebuje 18 návštev u lekára a ďalších 11 výkonov telemedicíny, tvrdí poisťovňa.
„Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
Situáciu podľa Unionu komplikuje aj nedostatok zdravotníckeho personálu. Priblížil, že do roku 2030 sa oproti roku 2021 zvýši počet osôb starších ako 70 rokov na jedného lekára o desať, čo je nárast o približne 33 percent, a na jednu zdravotnú sestru o 11 osôb. To je nárast o takmer 58 percent. „Zároveň sa zhoršuje pomer zdravotníkov k staršej populácii, čo zvyšuje tlak na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch mimo veľkých miest,“ dodala ZP.
Zároveň poukazuje na to, že kľúčovú úlohu preto zohrávajú zamestnávatelia. Podľa Zuzany Kaňuchovej z Alma Career Slovakia v súčasnosti firmy čelia realite starnúcej pracovnej sily. „Firmy si už dnes nemôžu dovoliť prichádzať o skúsených ľudí len preto, lebo nevedia prispôsobiť pracovné prostredie ich meniacim sa potrebám. Zdravé starnutie zamestnancov má priamy vplyv na fluktuáciu, absencie aj výkon,“ dodala Kaňuchová.
Poisťovňa vysvetlila, že zdravé starnutie je o podpore duševného zdravia, prevencii, ergonomickom pracovnom prostredí, flexibilných úväzkoch či ochote manažérov vnímať vekovú rozmanitosť ako konkurenčnú výhodu, nie ako problém.
„Starnutie pracovnej sily nie je téma budúcnosti, ale realita dneška. Z dát vidíme, že náklady na zdravotnú starostlivosť prudko rastú po päťdesiatke a dramaticky po 60. roku života. Prevencia a včasný zásah sú kľúčové nielen pre zdravie ľudí, ale aj pre stabilitu systému,“ upozornil generálny riaditeľ ZP Union Michal Špaňár.
Počet návštev u lekára sa podľa údajov poisťovne výrazne zvyšuje s rastúcim vekom. Špaňár vysvetlil, že kým priemerné ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o poistenca vo veku okolo 40 rokov dosahujú približne 930 eur, u šesťdesiatnikov sú viac než dvojnásobné a u sedemdesiatnikov presahujú priemerne 3200 eur. „Najväčšia časť výdavkov pritom vzniká v posledných rokoch života,“ poznamenal.
Dáta zároveň ukazujú nárast počtu návštev u lekára s pribúdajúcim vekom. Kým ľudia do 45 rokov absolvujú v priemere tri návštevy u obvodného lekára a päť u špecialistu ročne, po päťdesiatke sa ich počet zdvojnásobuje. Po 65. roku potrebujú ľudia 12 návštev u špecialistu a štyri u obvodného lekára ročne. Osemdesiatročný poistenec potrebuje 18 návštev u lekára a ďalších 11 výkonov telemedicíny, tvrdí poisťovňa.
„Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
Situáciu podľa Unionu komplikuje aj nedostatok zdravotníckeho personálu. Priblížil, že do roku 2030 sa oproti roku 2021 zvýši počet osôb starších ako 70 rokov na jedného lekára o desať, čo je nárast o približne 33 percent, a na jednu zdravotnú sestru o 11 osôb. To je nárast o takmer 58 percent. „Zároveň sa zhoršuje pomer zdravotníkov k staršej populácii, čo zvyšuje tlak na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch mimo veľkých miest,“ dodala ZP.
Zároveň poukazuje na to, že kľúčovú úlohu preto zohrávajú zamestnávatelia. Podľa Zuzany Kaňuchovej z Alma Career Slovakia v súčasnosti firmy čelia realite starnúcej pracovnej sily. „Firmy si už dnes nemôžu dovoliť prichádzať o skúsených ľudí len preto, lebo nevedia prispôsobiť pracovné prostredie ich meniacim sa potrebám. Zdravé starnutie zamestnancov má priamy vplyv na fluktuáciu, absencie aj výkon,“ dodala Kaňuchová.
Poisťovňa vysvetlila, že zdravé starnutie je o podpore duševného zdravia, prevencii, ergonomickom pracovnom prostredí, flexibilných úväzkoch či ochote manažérov vnímať vekovú rozmanitosť ako konkurenčnú výhodu, nie ako problém.
