Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
V parlamentných voľbách sa bude strana uchádzať o priazeň voličov s číslom 23.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) - V sobotu 5. marca sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Kandiduje v nich 23 politických strán, hnutí a koalícií.
S číslom 23 sa bude o priazeň voličov uchádzať strana Sloboda a Solidarita (SaS).
TASR prináša profil politickej strany Sloboda a Solidarita.
S číslom 23 sa bude o priazeň voličov uchádzať strana Sloboda a Solidarita (SaS).
TASR prináša profil politickej strany Sloboda a Solidarita.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je pravicová liberálna strana nových ľudí. Hlavný dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 27. februára 2009. Predsedom strany je Richard Sulík.
Ustanovujúci kongres SaS sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Do svojich radov neprijíma nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) alebo má komunistickú minulosť.
V júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala Sloboda a Solidarita 4,71 percenta hlasov a neboli pre stranu úspešné.
Prvé parlamentné voľby pre stranu SaS v júni 2010 znamenali vstup do Národnej rady (NR) SR. SaS získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Na kandidátke strany sa do NR SR dostalo aj názorovo blízke občianske zoskupenie Obyčajní ľudia (dnes OĽaNO).
Po koaličných rokovaniach s ostatnými pravicovo orientovanými politickými subjektmi sa strana Sloboda a Solidarita stala súčasťou vládnej koalície. Jej partnermi vo vláde SR boli Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd. Líder SaS Richard Sulík bol zvolený za predsedu NR SR a strana obsadila štyri rezorty.
Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 v NR SR schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd poslanci odvolali. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS aj v predčasných marcových voľbách do NR SR v roku 2012. SaS získala 5,88 percenta voličských hlasov, čo jej zabezpečilo 11 kresiel v parlamente. Richard Sulík nechal v apríli 2012 na kongrese hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov. Na čele SaS zostal Sulík aj na ďalšie štyri roky, keď ho v marci 2013 do funkcie zvolilo 134 liberálov. V tejto voľbe mal Richard Sulík aj protikandidáta v osobe Jozefa Kollára, ktorý získal 121 hlasov.
V marci 2013 nastali u liberálov zmeny na podpredsedníckych postoch. Republiková rada odvolala z funkcií Juraja Miškova a Ľubomíra Galka. Galka však vzápätí zvolili opäť za podpredsedu strany. Miškova na podpredsedníckej stoličke nahradil Jozef Mihál. Zo strany SaS začali na jar 2013 odchádzať jej členovia, ktorí neboli spokojní so smerovaním strany.
Pre prezidentské voľby 2014 bol kandidátom SaS Peter Osuský, ktorý sa kandidatúry pre nízke preferencie nakoniec vzdal.
V májových voľbách do EP 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Europoslancom sa stal líder strany Richard Sulík, ktorý zostal jej predsedom aj po zvolení do EP.
Ustanovujúci kongres SaS sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Do svojich radov neprijíma nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) alebo má komunistickú minulosť.
V júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala Sloboda a Solidarita 4,71 percenta hlasov a neboli pre stranu úspešné.
Prvé parlamentné voľby pre stranu SaS v júni 2010 znamenali vstup do Národnej rady (NR) SR. SaS získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Na kandidátke strany sa do NR SR dostalo aj názorovo blízke občianske zoskupenie Obyčajní ľudia (dnes OĽaNO).
Po koaličných rokovaniach s ostatnými pravicovo orientovanými politickými subjektmi sa strana Sloboda a Solidarita stala súčasťou vládnej koalície. Jej partnermi vo vláde SR boli Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd. Líder SaS Richard Sulík bol zvolený za predsedu NR SR a strana obsadila štyri rezorty.
Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 v NR SR schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd poslanci odvolali. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS aj v predčasných marcových voľbách do NR SR v roku 2012. SaS získala 5,88 percenta voličských hlasov, čo jej zabezpečilo 11 kresiel v parlamente. Richard Sulík nechal v apríli 2012 na kongrese hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov. Na čele SaS zostal Sulík aj na ďalšie štyri roky, keď ho v marci 2013 do funkcie zvolilo 134 liberálov. V tejto voľbe mal Richard Sulík aj protikandidáta v osobe Jozefa Kollára, ktorý získal 121 hlasov.
V marci 2013 nastali u liberálov zmeny na podpredsedníckych postoch. Republiková rada odvolala z funkcií Juraja Miškova a Ľubomíra Galka. Galka však vzápätí zvolili opäť za podpredsedu strany. Miškova na podpredsedníckej stoličke nahradil Jozef Mihál. Zo strany SaS začali na jar 2013 odchádzať jej členovia, ktorí neboli spokojní so smerovaním strany.
Pre prezidentské voľby 2014 bol kandidátom SaS Peter Osuský, ktorý sa kandidatúry pre nízke preferencie nakoniec vzdal.
V májových voľbách do EP 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Europoslancom sa stal líder strany Richard Sulík, ktorý zostal jej predsedom aj po zvolení do EP.
