Euro 2024
Najnovšie správy
V parlamentných voľbách sa bude strana uchádzať o priazeň voličov s číslom 16.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) - Parlamentné voľby v Slovenskej republike sa uskutočnia v sobotu 5. marca. Kandidovať bude 23 politických subjektov.
TASR prináša profil vládnucej parlamentnej strany Smer – sociálna demokracia (Smer–SD).
O priazeň voličov sa bude strana Smer-SD uchádzať s číslom 16.
TASR prináša profil vládnucej parlamentnej strany Smer – sociálna demokracia (Smer–SD).
O priazeň voličov sa bude strana Smer-SD uchádzať s číslom 16.
Smer–SD je ľavicová, sociálnodemokratická politická strana. Na slovenskej politickej scéne pôsobí od 8. novembra 1999. Predsedom strany je od jej vzniku Robert Fico.
Vzniku politického subjektu Smer-SD predchádzala abdikácia R. Fica na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ, 16. januára 1999) pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Smer-SD bol na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaný 8. novembra 1999 pod názvom Smer, ustanovujúci snem sa konal 11. decembra 1999. Z téz politického programu vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
V januári 2005 sa do strany Smer formálne začlenili Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA), ktoré k 1. januáru 2005 ukončili svoju činnosť na slovenskej politickej scéne. Názov strany Smer sa zmenil na Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade (NR) SR. Bol opozičnou stranou.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004 získal Smer 16,89 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka.
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde obsadili nominanti strany Smer-SD 11 ministerských kresiel.
Dňa 19. mája 2005 prijali v Paríži stranu Smer-SD za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Dňa 12. októbra 2006 jej Predsedníctvo PES pozastavilo členstvo vo svojich radoch z dôvodu vytvorenia vládnej koalície so SNS. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Smer-SD sa stal znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v Prahe.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente obsadil 62 poslaneckých kresiel. Stal sa tak víťazom volieb. Keďže nenašiel koaličného partnera na zostavenie vlády SR, prešla strana do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová.
V prezidentských voľbách v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD Ivana Gašparoviča.
So ziskom 44,41 percenta hlasov sa stal Smer-SD víťazom v predčasných voľbách do NR SR, ktoré sa konali 10. marca 2012. Strana získala 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. Nový kabinet bol jednofarebný, keďže lídri zvyšných piatich politických strán, ktoré sa dostali do NR SR, odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície. Nový vládny kabinet prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012. Premiér siahol pri nomináciách na ministerské posty aj do radov nezávislých odborníkov.
V decembri 2013 oznámil predseda strany Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získal Smer-SD 24,09 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Maroš Šefčovič, Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka.
Vedenie strany Smer-SD má šesť podpredsedov. Sú nimi: Robert Kaliňák (minister vnútra), Dušan Čaplovič, Pavol Paška, Marek Maďarič (minister kultúry), Peter Pellegrini (predseda NR SR), Peter Kažimír (minister financií). Generálnym manažérom strany je Ján Richter (minister práce, sociálnych vecí a rodiny).
Vzniku politického subjektu Smer-SD predchádzala abdikácia R. Fica na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ, 16. januára 1999) pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Smer-SD bol na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaný 8. novembra 1999 pod názvom Smer, ustanovujúci snem sa konal 11. decembra 1999. Z téz politického programu vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
V januári 2005 sa do strany Smer formálne začlenili Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA), ktoré k 1. januáru 2005 ukončili svoju činnosť na slovenskej politickej scéne. Názov strany Smer sa zmenil na Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade (NR) SR. Bol opozičnou stranou.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004 získal Smer 16,89 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka.
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde obsadili nominanti strany Smer-SD 11 ministerských kresiel.
Dňa 19. mája 2005 prijali v Paríži stranu Smer-SD za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Dňa 12. októbra 2006 jej Predsedníctvo PES pozastavilo členstvo vo svojich radoch z dôvodu vytvorenia vládnej koalície so SNS. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Smer-SD sa stal znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v Prahe.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente obsadil 62 poslaneckých kresiel. Stal sa tak víťazom volieb. Keďže nenašiel koaličného partnera na zostavenie vlády SR, prešla strana do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová.
V prezidentských voľbách v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD Ivana Gašparoviča.
So ziskom 44,41 percenta hlasov sa stal Smer-SD víťazom v predčasných voľbách do NR SR, ktoré sa konali 10. marca 2012. Strana získala 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. Nový kabinet bol jednofarebný, keďže lídri zvyšných piatich politických strán, ktoré sa dostali do NR SR, odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície. Nový vládny kabinet prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012. Premiér siahol pri nomináciách na ministerské posty aj do radov nezávislých odborníkov.
V decembri 2013 oznámil predseda strany Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získal Smer-SD 24,09 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Maroš Šefčovič, Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka.
Vedenie strany Smer-SD má šesť podpredsedov. Sú nimi: Robert Kaliňák (minister vnútra), Dušan Čaplovič, Pavol Paška, Marek Maďarič (minister kultúry), Peter Pellegrini (predseda NR SR), Peter Kažimír (minister financií). Generálnym manažérom strany je Ján Richter (minister práce, sociálnych vecí a rodiny).
