Quantcast
< sekcia Slovensko

Politické strany sa predstavujú: Strana zelených Slovenska

Na archívnej snímke Martin Čulen. Foto: TASR/Pavel Neubauer

V parlamentných voľbách sa strana bude uchádzať o priazeň voličov s číslom 7.

Bratislava 27. februára (TASR) - V sobotu 5. marca sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Kandiduje v nich 23 politických strán, hnutí a koalícií.

S číslom 7 sa bude o priazeň voličov uchádzať Strana zelených Slovenska (SZS).

TASR prináša profil Strany zelených Slovenska.

Strana zelených Slovenska (SZS) je environmentálne orientovaná politická strana. Je následníčkou Strany zelených, ktorá vznikla v decembri 1989. SZS Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 21. augusta 2006. Jej predsedom je Martin Čulen.

Predchodkyňa SZS – Strana zelených mala federálnu pôsobnosť. Jej prvý ustanovujúci snem sa konal 17. februára 1990 v Brne. Mala štyri vetvy: českú, moravskosliezsku, slovenskú a pražskú. Prvý zjazd slovenskej časti Strany zelených bol vo februári 1990 v Banskej Bystrici a jej prvým predsedom bol Juraj Mesík.

V parlamentných voľbách 1990 získala Strana zelených 3,1 percenta voličských hlasov a obsadila šesť poslaneckých kresiel v Slovenskej národnej rade (SNR). Vo federálnom parlamente mala troch poslancov. Slovenská časť Strany zelených sa v roku 1991 osamostatnila a Ministerstvo vnútra ju v októbri 1991 zaregistrovalo ako Stranu zelených na Slovensku (SZS). Premenovala sa opäť vo februári 2006 a názov si zmenila na Stranu zelených. Následne v tom istom roku sa od nej oddelila časť členov, ktorí vytvorili Stranu zelenej alternatívy (SZA) a v septembri 2006 sa premenovali na Stranu zelených Slovenska.

Parlamentné voľby 1992 boli pre SZS neúspešné, strana získala 2,14 percenta hlasov a do Slovenskej národnej rady (SNR) sa nedostala. V ďalších voľbách do Národnej rady (NR) SR strana kandidovala v štvorkoalícii so Stranou demokratickej ľavice (SDĽ), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska (SDSS) a Hnutím poľnohospodárov Slovenskej republiky pod spoločným názvom Spoločná voľba. Koalícia získala 10,41 percenta hlasov a v NR SR obsadila 18 kresiel, z nich dve získali zástupcovia SZS. Koalícia pôsobila v opozícii.

V júni 1995 bola Strana zelených Slovenska prijatá do Európskej strany zelených (EGP). Hoci strana do volieb kandidovala spoločne s SDĽ, nepovažovala sa za ľavicovú stranu. Jej orientácia pre ďalšie voľby v roku 1998 ju nasmerovala do Dúhovej koalície, ktorú tvorili Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ) a Demokratická strana (DS). Po pričlenení SDSS a SZS sa toto politické zoskupenie v júli 1997 premenovalo na Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK).

V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a pre SZS to znamenalo štyri poslanecké mandáty.

Ďalšie parlamentné voľby v roku 2002 boli pre SZS neúspešné. Strana získala 0,98 percenta voličských hlasov a do NR SR sa nedostala. Na ďalších voľbách v roku 2006 sa strana samostatne nezúčastnila, niektorí jej členovia boli na kandidátke Slobodného fóra, ktoré sa do NR SR nedostalo, získalo 3,47 percenta hlasov.

Politické neúspechy sa odzrkadlili aj na fungovaní strany. Vo februári 2006 najskôr SZS zmenila názov na Stranu zelených (SZ). Odišla z nej časť členov, ktorá vytvorila Stranu zelenej alternatívy, ktorá od 26. septembra 2006 pôsobí na slovenskej politickej scéne pod názvom Strana zelených Slovenska (SZS). Predsedom strany sa stal MUDr. Martin Čulen.

Na parlamentných voľbách v roku 2010 sa SZS opäť samostatne nezúčastnila, jej členovia boli na spoločnej kandidátke s novovzniknutou SDĽ (máj 2005, predchádzajúca SDĽ zanikla 31. decembra 2004, v januári 2005 sa zlúčila so stranou Smer) a Únie-strany pre Slovensko. Žiadna z nich sa do NR SR nedostala.

Ani predčasné parlamentné voľby v roku 2012 nepriniesli pre stranu zmenu. SZS získala 0,42 percenta hlasov a zostala pred bránami NR SR.