< sekcia Slovensko

Politik a národný buditeľ Ľudovít Štúr sa narodil pred 205 rokmi

Socha Ľudovíta Štúra v Parku Ľ. Štúra v Žiline, foto z archívu. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

V revolučných rokoch 1848-1849 patril k organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie.

Uhrovec/Bratislava 29. októbra (TASR) – Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života prvej polovice 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka, politik, jazykovedec, pedagóg a publicista Ľudovít Štúr sa narodil pred 205 rokmi. Od roku 1993 je Deň narodenia Ľudovíta Štúra – 29. október - pamätným dňom Slovenskej republiky.

Ľudovít Štúr sa narodil v roku 1815 v Uhrovci. Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia Ľudovíta Štúra pripadá na 28. október. Časť z nich pripomína, že 29. októbra bol pokrstený v evanjelickom kostole v Uhrovci. Na nepresnosti pri písaní dátumu narodenia Štúra upozornil aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú oba dátumy narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci. Maťovčík priniesol citáciu najlepšieho znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha, ktorý napísal, že nejednotnosť v dátume narodenia Štúra spôsobil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste - 29. októbra - pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise.

V tom istom dome sa o viac ako storočie neskôr, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť, Alexander Dubček. Spájala ich nielen pevnosť pri obhajobe svojich duchovných zásad, ale napokon aj nepriazeň osudu, obaja zomreli tragicky – Ľudovít Štúr sa nešťastne postrelil a Alexander Dubček zomrel na následky dopravnej nehody. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.

Ľudovít Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (Győr). Po dvoch rokoch prešiel na evanjelické lýceum v Bratislave. Tu pôsobila už od roku 1803 Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič, a od roku 1827 tiež Spoločnosť česko-slovenská, ktorú založili študenti s cieľom aktívne sa vzdelávať v rodnej reči. Po príchode do Bratislavy sa Štúr stal jej členom a v roku 1835 podpredsedom.

Postupne si získal postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra na Devín 24. apríla 1836. Išlo o jedno z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia. Na Devíne sa študenti zaviazali slúžiť národu a zároveň prijali slovanské mená. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav. V školskom roku 1837/38 sa stal nehonorovaným zástupcom profesora Palkoviča.

V rokoch 1838 - 1840 študoval Štúr na univerzite v Halle. Po návrate do Bratislavy sa usiloval opäť získať miesto Palkovičovho námestníka. Vtedajšia moc (reprezentoval ju gróf Karol Zay, generálny inšpektor evanjelickej cirkvi a. v.) však rátala s tým, že po Palkovičovej smrti bude česko-slovenská katedra zrušená. Situácia sa vyostrila natoľko, že v decembri 1843 zbavili Štúra funkcie a v marci 1844 skupina 22 študentov na protest z lýcea odišla.

V tom čase sa Štúr venoval ustanoveniu novej spisovnej slovenčiny, keďže biblická čeština, ktorú používali evanjelickí vzdelanci, bola pre ľud málo zrozumiteľná. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka, pričom za základ zobrali stredoslovenské nárečie.

V lete roku 1844 založili v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. V roku 1846 vydal Štúr dielo Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, a tiež jazykovednú prácu Náuka reči slovenskej, obsahujúcu základy novej slovenskej gramatiky. V roku 1847 sa stal Štúr poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

V revolučných rokoch 1848-1849 patril k organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie. Spolu s Hurbanom a Hodžom bol politickým členom Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá vznikla 15. - 16. septembra 1848 vo Viedni, vyhlásila sa za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. SNR vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich práv. Povstanie sa však skončilo neúspechom a Štúr bol vystavený prenasledovaniu.

V roku 1851 mu zomrel otec, aj brat Karol, ktorý bol kňazom a učiteľom v Modre. Štúr sa sem presťahoval, aby sa staral o sedem detí svojho brata. Tu žil a pracoval pod neustálym policajným dozorom. V roku 1853 mu zomrela matka a jeho priateľka Adela Ostrolúcka.

Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou, keď preskakoval potok. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.