Bratislava 10. októbra (TASR) – Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ - Slovenská demokratická a kresťanská únia) bola za éry samostatného Slovenska v poradí treťou, ktorá nedokončila svoje funkčné obdobie. Poslanci parlamentu jej vyslovili nedôveru 11. októbra 2011. Vtedy Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu, pričom premiérka spojila rozhodnutie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde. Od tohto kľúčového okamihu v pondelok 11. októbra uplynie 10 rokov.

Ako pre TASR uviedol politológ Pavol Baboš, pády vlády nie sú ničím mimoriadnym. "Odlišné bolo na tomto páde vlády najmä to, že ho vyvolali koaličné strany bez toho, aby boli dohodnuté na nejakom ďalšom postupe. Túto traumu si doteraz nesie najmä SaS, ktorá zožala najviac verejnej kritiky. Možno sa preto teraz obáva tvrdšie presadzovať svoje postoje v rámci koalície, aby opäť nebola považovaná za niekoho, kto povalil vlastnú vládu. Sulík nechce byť za žiadnu cenu tým, na koho sa bude ukazovať prstom," povedal Baboš pre TASR.

Druhým dôsledkom bolo podľa neho zverejnenie kauzy Gorila v čase, keď bolo zrejmé, že sa budú konať predčasné voľby. "Gorila významne prispela k tomu, že Smer dokázal postaviť jednofarebnú vládu, zatiaľ čo strany s proreformným a proeurópskym zameraním, najmä SDKÚ, sa zdecimovali," vysvetlil politológ.

Príčinou sporu, pre ktorý padla vláda, sa stal tzv. dočasný euroval (Európsky finančný stabilizačný fond), garančný fond, ktorý by sa aktivoval v prípade potreby pomôcť niektorej z krajín. Išlo o jedno z opatrení, ktorými eurozóna reagovala na finančnú a dlhovú krízu.

Pôvodný objem záruk vo fonde predstavoval 440 miliárd eur, dodatočne sa zvýšil na 779 mld. eur. Podiel Slovenska predstavoval 0,99 percenta, teda necelé 4,4 mld., resp. po zvýšení vyše 7,7 mld. eur.

Foto: TASR – Pavel Neubauer

Strana Sloboda a solidarita a jej predseda Richard Sulík s navýšením nesúhlasili. Keďže išlo o záväzok vyplývajúci z vládneho programu, premiérka Iveta Radičová hlasovanie o ňom spojila s hlasovaním o dôvere vláde, čo avizovala 11. októbra ráno.

"Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami, že nezneužije ani na sekundu ťažko zarobené peniaze daňových poplatníkov. Záujem a dôveryhodnosť SR je to najcennejšie, čo máme a čo ponúkame," apelovala Radičová na poslancov tesne pred hlasovaním, ktoré sa konalo vo večerných hodinách. Navýšenie eurovalu však podporilo len 55 poslancov – potrebných bolo 76 hlasov. To znamenalo vyslovenie nedôvery vláde Ivety Radičovej a v konečnom dôsledku predčasné voľby. Euroval bol napokon schválený o dva dni neskôr 13. októbra s podporou poslancov za Smer-SD. Slovensko prijalo toto opatrenie ako posledná z krajín eurozóny.

"Mnohé katastrofické predpovede, ktoré Sulík spájal s eurovalom, sa napokon nenaplnili. Európska únia funguje ďalej a je relatívne silná. Človek sa teda musí veľmi snažiť, aby si spomenul, čo vlastne bolo príčinou predčasného konca vlády Ivety Radičovej," doplnil politológ Pavol Baboš.

Predčasné voľby sa konali 10. marca 2012, zvíťazil v nich Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov a vládol dve nasledujúce volebné obdobia.