< sekcia Slovensko

Politologička: 41 zákonov prijatých v skrátenom konaní je veľa

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Michal Svítok

Politologička pripomenula, že skrátené konanie je výnimočné opatrenie a každá vláda, ktorá k nemu pristúpi, by si mala byť vedomá rizík, do ktorých ide.

Bratislava 1. augusta (TASR) - Hoci pre koronakrízu bolo nutné prijať mnohé zákony v skrátenom legislatívnom konaní, predsa je ich počet príliš vysoký. Pre TASR to povedala politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová. Parlament zatiaľ v tomto volebnom období, teda od marca 2020 prijal 43 zákonov, z toho 41 v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Vyplýva to zo štatistík zverejnených na webe Národnej rady (NR) SR. Legislatíva potrebná pre zavedenie nových inštitúcií či politík mala byť podľa Malovej prijatá riadne.

"Skrátené legislatívne konanie má vždy negatívne dôsledky pre stabilitu a kultiváciu parlamentnej demokracie. Aj keď sme si vedomí, že pre koronakrízu bolo nutné mnohé zákony prijať v skrátenom konaní, predsa je ten počet príliš vysoký," zhodnotila Malová pre TASR.

V zrýchlenom režime napríklad poslanci NR SR rozhodli o transformácii Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. V skrátenom konaní prijali tiež legislatívu upravujúcu dôvody na odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Pre nenaplnenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie túto úpravu nepodpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. V zrýchlenom režime sa schválilo aj tzv. podnikateľské kilečko, teda balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.

"Toto všetko sú zákony, ktoré sa týkajú usporiadania vládnych inštitúcií. Myslím si, že na to by bolo lepšie mať reálnu debatu v parlamente, ale zároveň aj možnosť do legislatívneho procesu zahrnúť reakcie verejnej mienky," reagovala Malová s tým, že inštitúcie či organizácie mohli zákony vylepšiť. "Toto sa nestalo, otázkou je aj ďalšia podrobnejšia analýza všetkých zákonov, ktoré súviseli s koronakrízou," doplnila.

Politologička pripomenula, že skrátené konanie je výnimočné opatrenie a každá vláda, ktorá k nemu pristúpi, by si mala byť vedomá rizík, do ktorých ide. "To znamená obchádzanie legislatívneho procesu, ktoré napokon vedie k tomu, že sa limituje úloha opozície, parlamentnej debaty a, samozrejme, aj vyjadrovanie verejnej mienky," skonštatovala Malová.

Aj prezidentka avizovala, že budú pre ňu ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod. Povedala to v Správe o stave republiky, ktorú v júni predniesla pred poslancami NR SR.

Zákon o rokovacom poriadku NR SR hovorí, že skrátené legislatívne konanie sa môže použiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. V predchádzajúcom volebnom období bolo za štyri roky v skrátenom konaní schválených 28 zákonov.