Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 5. máj 2024Meniny má Lesia a Lesana
< sekcia Slovensko

POLITOLÓGOVIA: Nízka účasť v referende je prekvapením

Na snímke hlasovací lístok vo volebnej miestnosti počas hlasovania v Referende 7. februára 2015 Foto: TASR/Milan Drozd

Za prekvapujúco nízku označili účasť v sobotňajšom (7.2.) referende politológovia Michal Horský a Rastislav Tóth.

Bratislava 8. februára (TASR) – Za prekvapujúco nízku označili účasť v sobotňajšom (7.2.) referende politológovia Michal Horský a Rastislav Tóth.

Aj ôsme referendum v novodobej histórii Slovenska je neplatné, k urnám prišlo 21,4 percenta oprávnených voličov. „Skutočne sa očakávalo, že tak masívna kampaň a tak emotívne vypätie privedie tretinu občanov k referendovej urne. Nestalo sa tak,“ komentoval účasť Horský.

Organizátori referenda z jeho pohľadu urobili niekoľko hrubých marketingových chýb. „Predovšetkým, do očí bila netransparentnosť angažovania sa cirkvi a pokus skryť sa za síce mohutné ramená, ale s malou autoritou Aliancie za rodinu a jej lídra pána Chromíka,“ vysvetlil politológ.

Vyjadrenia organizátorov plebiscitu, ktorí aj napriek jeho neplatnosti hovoria o úspechu, Horský vníma ako snahu „pokúsiť sa reinterpretovať praktický debakel celej akcie na pomyselné víťazstvo“.

„Celá spoločnosť si musí premyslieť, akým spôsobom zvýšiť transparentný podiel cirkevných predstaviteľov na verejnom živote krajiny, ale aj akým právnym spôsobom upraviť životné podmienky sexuálnych menšín,“
menoval politológ možné úlohy do budúcnosti v tejto súvislosti.

Horský sa domnieva, že výsledky referenda môžu mať „mimoriadny vplyv“ na politickú scénu formujúcu sa pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.

Politológ Rastislav Tóth rovnako očakával vyššiu účasť v referende. „Fakt je, že v posledných dňoch sa často objavili miniľudkovia – politici malých strán, ktorí si chceli uzurpovať ono referendum, a to ľudí odradí, pretože v tej chvíli už nešlo vlastne o podstatu, ale o to, či budú podporovať tieto malé strany. Ako keby také malé voľby, a to nie je dobre,“ hľadá jednu z možných príčin nezáujmu ľudí.

Tóth je však presvedčený, že v tomto prípade za neúspechom referenda nemožno vidieť ani tak jeho obsah, ale dlhodobo malú vôľu politikov podporovať tento inštitút a neochotu ľudí sa na ňom zúčastňovať.

„Politici dlhé roky presviedčajú občanov, že referendum je zbytočná záležitosť, že aj tak sa ním nemusia riadiť, čo je síce pravda, ale je to antidemokratická myšlienka. Viditeľne však funguje spoľahlivo,“ uzavrel.