Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Világi dodala, že zotrvanie vlády pri moci má aj naďalej v rukách primárne premiér Robert Fico a jeho Smer-SD, ktorý je najsilnejšou koaličnou stranou.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. novembra (TASR) - Zdá sa, že vládna koalícia dovládne do riadnych parlamentných volieb. Zhodujú sa na tom politológovia z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi a Branislav Dolný. Predčasný koniec vlády by podľa Dolného voliči vládnych strán vnímali ako zlyhanie. Situáciu však považuje za neprehľadnú, preto sa predčasné voľby nedajú vylúčiť. Világi dodala, že zotrvanie vlády pri moci má aj naďalej v rukách primárne premiér Robert Fico a jeho Smer-SD, ktorý je najsilnejšou koaličnou stranou.
„Zatiaľ sa zdá, že aj bez jasnej väčšiny vláda dovládne. Stále vidím ako pravdepodobnejšie, že vládna koalícia nájde s niektorými nezaradenými poslancami dohodu aspoň na podpore niektorých návrhov,“ povedal pre TASR Dolný, podľa ktorého aj nezaradený poslanec parlamentu Tomáš Taraba jasne naznačuje ochotu rokovať a prípadne sa dohodnúť. „Predčasný koniec vlády by bol pre voličov vládnych strán vnímaný ako zlyhanie, čo by mohol byť výrazný problém pri ich mobilizácii v prípadných predčasných voľbách. Situácia je však zatiaľ neprehľadná, a preto predčasné voľby nemožno úplne vylúčiť. Rozhodnutie drží v rukách premiér,“ doplnil. Riadny termín parlamentných volieb vychádza na jeseň 2027.
Komunikácia premiéra o tom, že vládna koalícia už naplnila programové vyhlásenie vlády, podľa Világi naznačuje, že komunikačná stratégia „bagatelizácie“ neefektívnosti vládnej koalície v nasledujúcom období už bola spustená. „Tým sa vytvára priestor pre vládnu koalíciu dovládnuť aj bez funkčnej väčšiny v parlamente. Zdanie normálnosti fungovania môže byť navyše podporené zvýšenou komunikáciou práce jednotlivých ministerstiev, čo môže čiastočne prekryť neexistenciu parlamentnej väčšiny,“ skonštatovala politologička pre TASR.
Podľa politológov už máme menšinovú vládu. „Podľa politologickej definície pojmom menšinová vláda označujeme vládu zloženú z jednej alebo viacerých politických strán, ktoré síce obsadzujú vládne posty, ale spoločne nedisponujú nadpolovičnou väčšinou poslaneckých mandátov v parlamente,“ pripomenula Világi. To, že sa vládnej koalícii môže podariť za priaznivých okolností, teda najmä pri zníženom kvóre, dosiahnuť jednoduchú väčšinu v pléne a presadiť tak niektoré zo zákonov, ešte podľa nej nevylučuje, že ide o menšinovú vládu.
Világi predpokladá, že vzhľadom na reputačné riziko nebude koalícia predkladať návrhy, pri ktorých sa nemôže spoľahnúť na dohody s odídenými poslancami z vlastných radov, alebo v ojedinelých prípadoch aj prienik s cieľmi niektorých opozičných strán. Podľa Dolného stále existuje reálna možnosť, že sa vládna koalícia dohodne s nezaradenými poslancami o podpore vládnych návrhov, alebo aspoň ad hoc podpore pre niektoré návrhy, ktoré môžu byť aj kontroverzné. „Z vyjadrení premiéra a niektorých koaličných predstaviteľov však vyplýva, že očakávajú problémy,“ myslí si Dolný.
Predstavitelia vládnej koalície deklarujú, že momentálne sa môžu v Národnej rade (NR) SR oprieť o podporu len 75 poslancov. Na dosiahnutie väčšiny treba 76 zo 150 poslancov. V uplynulom týždni v NR SR neprešla vládna novela Trestného poriadku, ktorá sa týkala spolupracujúcich osôb, tzv. kajúcnikov. Za návrh hlasovalo len 75 poslancov. Proti boli nezaradení poslanci, ktorí boli v minulosti súčasťou Hlasu-SD, Roman Malatinec a Peter Slyško, a tiež exminister životného prostredia Tomáš Taraba. Hlasovania sa zdržal ďalší nezaradený poslanec a niekdajší člen Hlasu-SD Ján Ferenčák.
„Zatiaľ sa zdá, že aj bez jasnej väčšiny vláda dovládne. Stále vidím ako pravdepodobnejšie, že vládna koalícia nájde s niektorými nezaradenými poslancami dohodu aspoň na podpore niektorých návrhov,“ povedal pre TASR Dolný, podľa ktorého aj nezaradený poslanec parlamentu Tomáš Taraba jasne naznačuje ochotu rokovať a prípadne sa dohodnúť. „Predčasný koniec vlády by bol pre voličov vládnych strán vnímaný ako zlyhanie, čo by mohol byť výrazný problém pri ich mobilizácii v prípadných predčasných voľbách. Situácia je však zatiaľ neprehľadná, a preto predčasné voľby nemožno úplne vylúčiť. Rozhodnutie drží v rukách premiér,“ doplnil. Riadny termín parlamentných volieb vychádza na jeseň 2027.
Komunikácia premiéra o tom, že vládna koalícia už naplnila programové vyhlásenie vlády, podľa Világi naznačuje, že komunikačná stratégia „bagatelizácie“ neefektívnosti vládnej koalície v nasledujúcom období už bola spustená. „Tým sa vytvára priestor pre vládnu koalíciu dovládnuť aj bez funkčnej väčšiny v parlamente. Zdanie normálnosti fungovania môže byť navyše podporené zvýšenou komunikáciou práce jednotlivých ministerstiev, čo môže čiastočne prekryť neexistenciu parlamentnej väčšiny,“ skonštatovala politologička pre TASR.
Podľa politológov už máme menšinovú vládu. „Podľa politologickej definície pojmom menšinová vláda označujeme vládu zloženú z jednej alebo viacerých politických strán, ktoré síce obsadzujú vládne posty, ale spoločne nedisponujú nadpolovičnou väčšinou poslaneckých mandátov v parlamente,“ pripomenula Világi. To, že sa vládnej koalícii môže podariť za priaznivých okolností, teda najmä pri zníženom kvóre, dosiahnuť jednoduchú väčšinu v pléne a presadiť tak niektoré zo zákonov, ešte podľa nej nevylučuje, že ide o menšinovú vládu.
Világi predpokladá, že vzhľadom na reputačné riziko nebude koalícia predkladať návrhy, pri ktorých sa nemôže spoľahnúť na dohody s odídenými poslancami z vlastných radov, alebo v ojedinelých prípadoch aj prienik s cieľmi niektorých opozičných strán. Podľa Dolného stále existuje reálna možnosť, že sa vládna koalícia dohodne s nezaradenými poslancami o podpore vládnych návrhov, alebo aspoň ad hoc podpore pre niektoré návrhy, ktoré môžu byť aj kontroverzné. „Z vyjadrení premiéra a niektorých koaličných predstaviteľov však vyplýva, že očakávajú problémy,“ myslí si Dolný.
Predstavitelia vládnej koalície deklarujú, že momentálne sa môžu v Národnej rade (NR) SR oprieť o podporu len 75 poslancov. Na dosiahnutie väčšiny treba 76 zo 150 poslancov. V uplynulom týždni v NR SR neprešla vládna novela Trestného poriadku, ktorá sa týkala spolupracujúcich osôb, tzv. kajúcnikov. Za návrh hlasovalo len 75 poslancov. Proti boli nezaradení poslanci, ktorí boli v minulosti súčasťou Hlasu-SD, Roman Malatinec a Peter Slyško, a tiež exminister životného prostredia Tomáš Taraba. Hlasovania sa zdržal ďalší nezaradený poslanec a niekdajší člen Hlasu-SD Ján Ferenčák.
