Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 12. septembra (TASR) - Vypracovala sa na jednu z najpopulárnejších hudobných osobností krajiny a zaradila sa medzi najúspešnejšie postavy Bratislavskej lýry. Zažiarila v poprockovej skupine Modus aj v obľúbenom televíznom muzikáli Neberte nám princeznú. Marika Gombitová bude mať v sobotu 12. septembra 70. rokov.
Keď už mala rozbehnutú sólovú kariéru, pri automobilovej nehode ochrnula v spodnej časti tela. Napriek tomu neprestala skladať piesne ani spievať a nahrala viacero úspešných albumov a rádiových hitov.
Mária „Marika“ Gombitová sa narodila 12. septembra 1956 v Turanoch nad Ondavou. Bola najmladším z piatich detí. K hudbe ju priviedol otec, ako desaťročná začala chodiť do ľudovej školy umenia, učila sa hrať na klavír. Od roku 1968 účinkovala so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador.
Keď ju neprijali na Štátne Konzervatórium v Košiciach, absolvovala košickú Strednú priemyselnú školu strojnícku (1972-1976). Počas štúdia účinkovala v skupine Profily, v ktorej hrali aj traja budúci členovia Modusu, a tiež v košických tanečných orchestroch Júliusa Olajoša a Juraja Szabadoša. V tom čase zaujala pozornosť bratislavského kapelníka Jána Lehotského, ktorý ju oslovil s tým, aby sa pridala k jeho formácii Modus.
V tejto skupine, ktorá vznikla v roku 1967, sa vystriedalo mnoho osobností slovenskej populárnej hudby. Gombitová sa tu stretla predovšetkým s hlavným hitmakerom Lehotským a budúcou hviezdou Miroslavom Žbirkom. Svoju prvú zmluvu podpísala 1. júla 1976 a stala sa profesionálnou speváčkou. Presťahovala sa do Bratislavy a istý čas všetci členovia skupiny bývali u Lehotského. Jej kariéru od začiatku sprevádzal textár Kamil Peteraj.
Bratislavská lýra 1979. Striebornú lýru získala pieseň Vyznanie /J.Lehotský - K. Peteraj/. Na snímke spieva Marika Gombitová.Foto: Archív TASR
Ako členka Modusu sa Gombitová zúčastnila na hudobnom festivale Bratislavská lýra, najprv v roku 1976 v nesúťažnej časti. Rok 1977 priniesol skupine víťazstvo v podobe zlatej lýry za pieseň Úsmev. V ďalšom ročníku súťažila Gombitová sólovo s notoricky známou piesňou Študentská láska a vyspievala si zlato v domácej aj medzinárodnej súčasti festivalu.
V roku 1979 na Bratislavskej lýre prezentovala Lehotského monumentálnu baladu Vyznanie a získala striebro. V roku 1980 bola ocenená bronzovou lýrou za dueto s Lehotským s názvom Tajomstvo hier. S piesňami Vyznanie a Chcem sa s tebou deliť vyhrala zlato na Medzinárodnom festivale Intervízie v poľskom Sopote. Medzi ďalšie hity Modusu z tohto obdobia patria Veľký sen mora, Zažni, Dievčatá, či Letná láska.
Modus odohral počas piatich sezón stovky koncertov doma i v zahraničí - Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Juhoslávia, Sovietsky zväz, NSR, NDR, ale i Vietnam a Laos. Gombitová v tomto období spolupracovala na albume On a ona (1979) progrockovej skupiny Collegium musicum Mariána Vargu, ako aj na nahrávkach k filmovému muzikálu Smoliari. Piesne z tejto platne však postihol smutný osud, pretože ich nahrávala i skupina Taktici, ktorej členovia neskôr emigrovali a album sa dostal do nemilosti.
Tvrdosť vtedajšieho režimu okúsil aj samotný Modus. Snaživý redaktor Rudého práva, denníka komunistickej strany, upozornil na prehnanú medializáciu skupiny, ktorá sa správa podľa západných vzorov a má priveľa voľnosti. Modus si na vydanie svojho prvého albumu preto musel počkať tri roky.
Celý rok 1980 bol pre Mariku veľmi úspešný. Okrem nahrávania a koncertovania s Modusom účinkovala v televíznom muzikáli Neberte nám princeznú, v ktorom po boku Žbirku, českého herca Luďka Sobotu a českej speváčky Marie Rottrovej stvárnila hlavnú postavu Katky. Podľa literárnej predlohy Alty Vášovej dielo režíroval Martin Hoffmeister. Hudbu do filmu zložil Dežo Ursiny a hity ako Dvaja, Svitá, Budem tu s vami či Tri slová rezonujú dodnes. V rovnakom roku nahrala svoj druhý sólový album Môj malý príbeh, ale vyšiel až o rok neskôr. V roku 1980 vyšiel i Žbirkov debutový album Doktor sen, na ktorom sa nachádza baladické dueto s Gombitovou s názvom V slepých uličkách.
Osudným sa pre Mariku Gombitovú stal 30. november 1980. Členovia Modusu sa vtedy v troch automobiloch vracali z vystúpenia v Brne naspäť do Bratislavy. Vládlo nepriaznivé počasie - snežilo, bola fujavica a diaľnica v tom čase ešte nemala zvodidlá. Renault, v ktorom sedela Marika a ktorý šoférovala jej kamarátka zo západného Nemecka, nabehol na snehový jazyk, stratil stabilitu a niekoľkokrát sa v rýchlosti prevrátil. Speváčka, keďže nebola pripútaná, vyletela predným oknom a zostala zakliesnená pod vozidlom.
Po vítazstve v čs. skladateľskej sútaži získala pieseň skladateía Pavla Hammela a textára Kamila Peteraja Študentská láska v podaní speváčky Mariky Gombitovej zlatú Bratislavskú lýru aj v medzinárodne sútaži piesní socialistickým krajín.Foto: Archív TASR
Výsledkom bolo okrem iných zranení poškodenie chrbtice. Podstúpila niekoľko operácií a rehabilitačných procesov, ale už permanentne zostala pripútaná na vozík. Vďaka svojej húževnatosti a pomoci priateľov sa jej však čoskoro podarilo vrátiť na hudobnú scénu. V priebehu celých 80. rokov patrila medzi najpopulárnejšie speváčky vo vtedajšom Československu.
K debutovému albumu Dievča do dažďa, ktorý vyšiel ešte v roku 1979, pribudli Gombitovej dlhohrajúce platne Môj malý príbeh (1981), Slnečný kalendár (1982), Mince na dne fontán (1983), Marika No.5 (1984), Voľné miesto v srdci (1986) a Ateliér duše (1987). Po nežnej revolúcii jej vyšli posledné dva štúdiové albumy - Kam idú ľudia? (1990) a Zostaň (1994). Od začiatku 90. rokov vystupuje iba sporadicky a zriedka sa zúčastňuje na hudobných projektoch. V roku 2016 vydala autobiografickú knihu Úlomky spomienok.
Hoci Marika Gombitová na hudbu nikdy nezanevrela a nevyhýba sa občasným koncertom, žije viac-menej v ústraní a obdivovatelia nemajú veľa možností nahliadnuť do jej súkromia či stretnúť sa s ňou. Pri príležitosti svojho životného jubilea pripravuje narodeninové koncerty v Prešove (26. 9.), Prahe (10. 10.) a Bratislave (7. 11.), ako aj desiaty štúdiový album.
