Brusel/Štrasburg 26. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v priebehu tohotýždňovej rozpravy v Štrasburgu označili konanie klimatického summitu OSN (COP26) v Glasgowe za dôležitý krok a zdôraznili potrebu ďalších globálnych opatrení s cieľom obmedziť otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia.
S pozíciou EP, že summit nepriniesol očakávaný veľký prelom, ale priniesol niektoré čiastkové úspechy, súhlasia aj slovenskí europoslanci Michal Wiezik a Martin Hojsík.
Poslanci EP v stredu diskutovali s výkonným podpredsedom Európskej komisie Fransom Timmermansom a predsedníctvom Rady EÚ o klimatickom pakte schválenom na COP26. Timmermans uviedol, že aj vďaka EÚ sa podarilo na konferencii dosiahnuť hmatateľný pokrok v záujme splnenia cieľov parížskej klimatickej dohody. To podľa neho dáva svetu šancu obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.
Frans Timmermans, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Zároveň vyzval krajiny EÚ, aby schválili Plán EÚ pre zelenú transformáciu (Fit for 55) ešte pred ďalšou klimatickou konferenciou OSN COP27, ktorý by sa mala uskutočniť koncom roka 2022 v Egypte.
Niektorí poslanci považujú výsledok COP26 za neúspech, no označili ho za dôležitý krok správnym smerom. Časť zákonodarcov skonštatovala, že príliš veľa krajín sveta nie je dostatočne ambicióznych vo svojich plánoch pomôcť obmedziť globálne otepľovanie, pričom viacerí z nich v tejto súvislosti spomenuli Čínu.
Počas diskusie zazneli aj výzvy, aby EÚ prijala ambicióznejší cieľ v oblasti redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030.
Michal Wiezik (SPOLU) ocenil, že sa v Glasgowe podarila dohoda významných hráčov o ukončení odlesňovania do roku 2030, znížení emisií metánu, znížení spotreby uhlia vo svete a aj to, že EÚ vystupovala v role lídra a dôrazne presadzovala svoje klimatické ciele. Privítal aj spoločnú pozíciu USA a Číny pri dosahovaní klimatických cieľov.
Michal Wiezik, archívna snímka.Foto: TASR Jaroslav Novák
"Rozporuplne na mňa pôsobí postoj EÚ ku klimatickej neutralite, ktorú máme dosiahnuť v prevažnej miere pálením lesnej biomasy," uviedol. Podľa neho označenie lesnej biomasy za uhlíkovo neutrálnu technológiu naráža na problém degradácie európskych lesov, nadmernej ťažby a zhoršovania biodiverzity. To môže viesť k potrebe dovážať do Európy lesnú biomasu čo znižovaniu emisií nepomôže. Ani to, ak dôjde k zníženiu schopnosti lesov viazať uhlík a znižovať tak koncentráciu CO2 v atmosfére.
Martin Hojsík (PS) závery summitu COP26 opísal slovami "príliš pomaly, ale aspoň vpred". Tvrdí, že sa v Glasgowe nepodarilo dosiahnuť žiaden veľký prelom, ale vzniklo tam niekoľko nových iniciatív. Ocenil, že veľa krajín sa pripojilo k iniciatíve na obmedzenie produkcie metánu, a privítal aj záväzok krajín zastaviť odlesňovanie do roku 2030. Obáva sa však, či dovtedy pralesy vôbec prežijú.
"Som rád, že sa množstvo štátov zaviazalo, že nebude financovať výstavbu uhoľných elektrární v zahraničí, ale chýba tam podpis Slovenska," uviedol Hojsík. Za dôležitý výsledok konferencie považuje to, že sa krajiny zaviazali dodať nové národné klimatické plány, aby tempo otepľovania planéty neprekročilo 1,5 stupňa, čo je v súlade s parížskou dohodou. V tejto súvislosti vyjadril nádej, že slovenská vláda vypracuje nový národný plán a zohľadní v ňom pozície k legislatívnemu balíku Fit for 55, kde SR podľa neho momentálne zohráva "úlohu brzdy".
