< sekcia Slovensko

Poslanci nebudú hlasovať o novele štátneho jazyka z dielne SaS

Na archívenj snímke NR SR. Foto: TASR Jakub Kotian

Hlavným zámerom bolo vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka, tvrdili predkladatelia.

Bratislava 26. júna (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR nebudú hlasovať o návrhu novely zákona o štátnom jazyku, ktorý na júnovú schôdzu predložila skupina poslancov z klubu SaS. V stredu súhlasili s návrhom Juraja Blanára (Smer-SD), aby v rokovaní o tomto bode nepokračovali. V spornej novele narhovala SaS zrušiť uprednostnenie štátneho jazyka. Zmeny sa mali dotknúť aj používania štátneho a ďalších jazykov pri cirkvách, ale aj obciach a školách.

"Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka," tvrdili predkladatelia.

Podľa ich slov je to čisto deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Argumentovali, že používanie štátneho jazyka, menšinových a ďalších jazykov je upravené v konkrétnych ustanoveniach zákona o štátnom jazyku a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. "Právna úprava vymedzuje, kedy existuje povinnosť alebo právo používať ktorý jazyk, používanie rôznych jazykov však nestavia do vzájomného konfliktu či súťaživej pozície, v ktorej by niektorý z jazykov mal byť uprednostnený pred iným," vysvetlili.

Navrhovali tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Nepovažujú za nevyhnutné cirkvám prikazovať zákonom, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou, rozhodnúť by sa podľa nich mali sami. Za nevyhnutné nepovažovali ani prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroník musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Preto navrhujú aj toto ustanovenie vypustiť.

Doplniť chceli do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. "Tým nie je dotknuté používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov, umožňuje sa však aj používanie iných jazykov," tvrdili.

Zmeniť chceli tiež ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Navrhovali, aby sa viedla v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá by sa musela naďalej viesť aj v štátnom jazyku, by podľa ich slov navrhovalo ministerstvo školstva.