< sekcia Slovensko

Poslanci nie sú za organizovanie referenda ku kvótam pre utečencov

Africkí migranti sa zhromažďujú na kamennej pláži pri Mentone na francúzsko-talianskej hranici na juhovýchode Francúzska 16. júna 2015. Okolo 150 migrantov predovšetkým z Eritrey a Sudánu sa pokúšajú už od minulého piatku prekročiť hranicu z Talianska, v čom im ale bráni francúzska a talianska polícia blokádou. Foto: FOTO TASR/AP

Pripomínajú, že Národná rada SR prijme k téme kvót stanovisko, s ktorým pôjde premiér Robert Fico (Smer-SD) do Bruselu.

Bratislava 19. júna (TASR) - Oslovení poslanci nie sú za organizovanie referenda k otázke kvót pre utečencov. Pripomínajú, že Národná rada SR prijme k téme kvót stanovisko, s ktorým pôjde premiér Robert Fico (Smer-SD) do Bruselu. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) nevylúčil, že ak by bolo treba, referendum by sa mohlo konať.

"Je to vážna téma, dosť otvorene o nej hovoríme, hovoríme aj o ďalších možnostiach. V tejto situácii ešte nie je referendum nevyhnutné. Ale či o tom nebude treba diskutovať v auguste alebo v septembri, to sa vylúčiť nedá,"
povedal pre TASR Kaliňák.

Poslanec SaS Martin Poliačik je proti referendu k takejto téme. "Keď ide o imigrantov, tak rovnako ako pri referende o LGBTI komunite zastávam názor, že o právach sa hlasovať nemá. Máme nachádzať ideálne spôsoby, akými naplniť ľudské práva v plnej šírke v rámci vlastných možností a kapacít. To platí pre Slovensko aj Európsku úniu ako takú," vysvetlil.

Za referendum nie je ani nezaradený poslanec a exminister financií Ivan Mikloš. "Nemyslím si, že takéto veci by sa mali riešiť referendom. Vláda tu je, má mandát od občanov, má aj zodpovednosť, tak by to mala riešiť," zdôraznil.

Podľa poslanca Smeru-SD a exministra zdravotníctva Richarda Rašiho by referendum v tejto otázke znamenalo zbytočne minuté peniaze. Poukázal, že väčšina Slovákov nie je za prijatie utečencov. "Máme dosť vlastných problémov, ktoré musíme riešiť. A prijatie utečencov z môjho pohľadu nie je to, čo ľudia na Slovensku chcú," poznamenal.

Nezaradený poslanec a exminister vnútra Daniel Lipšic nemá proti referendu výhrady. Ak by k tejto téme malo byť, iniciatíva by mala ísť od ľudí cez petíciu. Nemal by ho podľa Lipšica iniciovať parlament. "Národná rada môže prijímať stanoviská. Čiže bol by to jej alibizmus, keby to dala na referendum," poznamenal. K utečencom, ktorým ide o život, treba byť podľa neho solidárny, je však proti kvótam pre ekonomických migrantov. "V princípe sú neprijateľné. Pretože ak raz začnú, nikdy neskončia," vysvetlil.

Poslanec KDH Alojz Hlina by sa trochu referenda k otázke kvót utečencov bál. "Zas to vyťahá všetky sedimenty z našich duší. Toho by som sa bál. Ono sa to nejakým spôsobom upraví," myslí si Hlina. Referendum by v tejto veci ponechal ako "absolútne posledný mechanizmus".

Zástancom referenda nie je ani predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Podľa neho je otázne, či ľudia dostávajú pravdivé informácie v otázke utečencov. Vzhľadom na rôzne vyjadrenia ľudí na sociálnych sieťach si nemyslí, že referendum je dobrá vec. Rozhodovať podľa neho majú politici. "Politici boli zvolení do parlamentu preto, aby vedeli prijať zodpovedné rozhodnutia," povedal. Problém nevidí v tom, či máme alebo nemáme prijať utečencov, ale v kvótach. "Nikto nás nemôže takto nútiť. Nemyslím si, že kvóty sú riešenie, ktoré by sme mali prijať," vyhlásil.

Podľa poslanca Smeru-SD a exministra obrany Jaroslava Bašku by bolo na škodu prijať povinné kvóty. "Nemyslím si, že by sa Európska únia mala vyberať touto cestou. Problém treba riešiť tam, kde vzniká. Tam by sa mala Únia zamerať a dať prostriedky," povedal. Zároveň si nemyslí, že je dnes situácia taká, aby bolo potrebné vypísať referendum. "Skôr si myslím, že to treba riešiť aj v parlamente a aj budeme. S týmto mandátom pôjde premiér do Bruselu," pripomenul.

Baška nevidí problém ani v uzatváraní hraníc, ktoré avizovali niektoré krajiny zo Schengenského priestoru. "Majú právo chrániť si svoje štátne hranice. To ale neznamená, že príde koniec Schengenu," zdôraznil Baška.